Nová vlna Matkinových čitateľov

Matkina číta mnoho ľudí, ktorých inak knihy nezaujímajú a až v tých jeho sa našli. Teraz k nim pribudnú ďalší inak ne-čitatelia. Takí, čo čoskoro zistia, že Matkin píše o nich, i keď Polnočný denník by v ich ponímaní slušne vychovaný človek nevzal do ruky.

Čitatelia, ktorých prvý Matkinov román uverejňovaný na pokračovanie na www.inZine.sk zastihol v rovnakom životnom období ako samotného autora, by dnes už mali byť celkom kdesi inde ako pred tými piatimi rokmi. O to väčšiu radosť musia mať z toho, keď zistia, že ich obľúbený tajný pseudonym rastie spolu s nimi. Po sérii zúrivých večierkov v znamení lákadiel sprostredkovaných prvou signálnou, konaných na prelome tisícročia, prišiel čas na dojazd. Spolu s ním ranný pohľad na svet, očami ubolenej hlavy a proti svetlu, ktoré tam večer nebolo a dnes svoju obvyklú otázku „Čo spravíš s novým dňom?“ kladie o to nástojčivejšie, o čo bol včerajšok bezstarostnejší.

Kým pri čítaní Mexickej vlny prvýkrát prídete k miestu, pre aké pravidelne čakali ľudia na každú novú kapitolu Polnočného denníka, máte za sebou asi tretinu knihy. A ešte k tomu sa vám, tak ako mne, môže zdať, že možno do tejto knihy ani nepatrí. Pretože čitateľská obľúbenosť sexu v ľubovoľnej forme, brilantných odpisov na adresu páriacich a tokajúcich rituálov rôznych pohlaví a vybrúsených poínt na konci každej vety sa vezú na celkom inej vlne než tejto mexickej. Dominantným motívom fiktívneho soundtracku k Polnočnému denníku by mohol byť Rockafeller Skank od Fatboya Slima. K Mexickej vlne by celkom pristali Joy Division a Love Will Tear Us Apart.

„Mexická vlna je kniha o tých najsilnejších pocitoch, ktoré môžete zažiť oblečení“ by bol pekný selling-line, keby som vám ju chcel predať na základe toho, že ste si obľúbili predchádzajúce Matkinove knižky. Ale, úprimne a pravdivo, radšej poviem, že Mexická vlna je z jednej strany veľmi smutná a z druhej strany veľmi múdra kniha. Oba účinky sa môžu líšiť v závislosti od toho, kto knihu drží v rukách. Ja vravím za seba s dodatkom horkosladkého terapeutického účinku, ktorý všetky tie životné múdra zhustené na relatívne malej ploche majú. To, že pri čítaní idete od jedného k druhému, je v podstate Matkinov rukopis a daň za to, že príbeh najskôr tiež vyšiel na pokračovanie a mal prinútiť ľudí kúpiť si k nemu aj zvyšok novín. K autorovej klasike opäť patrí, že učene a v hláškach sa vyjadrujú všetky osoby vrátane detí a pochopiteľne, že kniha sa číta sama.

S odstupom času by som povedal, že Mexická vlna by si zaslúžila byť dlhšia, aby sa nedala prečítať za dve hodiny. Patrilo by sa dať si pauzu po každej kapitole a do ďalšej sa pustiť až po jej dôkladnom strávení. Môžete to skúsiť, keď budete knihu čítať druhýkrát, čo pravdepodobne väčšina z vás bude.