Superstar vo svojom prirodzenom prostredí

Ľudia tlačiaci na Slovensku hudbu do regálov sa veľmi radi oháňajú predajnosťou a komerčnými úspechmi všakovakých zvrhlostí ako dôvodmi pre ich existenciu. „Platiaci divák / poslucháč sa nemýli“ je mantrou celého biznisu. A tak tu máme Senzusy, Elány a ďalšie subjekty, kde už nikto nehovorí o hudbe, či nebodaj umení. Hovorí sa o komerčnom úspechu daného produktu. Nuž, keď produkt, nech sa s ním ako s produktom zaobchádza. Koľko času potrebujete v hypermarkete, aby ste zhodnotili kvalitu protektorovanej zimnej pneumatiky alebo kusu hovädzej panenky? Presne toľko, koľko potrebujete na zhodnotenie ľubovoľného iného tovaru. Trebárs takého, ktorý sa predáva v sekcii Hudba. Prídete k stojanu, dáte slúchadlá, preskáčete skladby a do troch minút viete, či ste cieľová skupina. Hodnotenie hudby, čo práve v hypermarkete našla svoje prirodzené prostredie. Toľko pracovná metóda novej rubriky nazvanej Hyperhudba. Dnes s prvou časťou hudobných produktov najproduktovatejších – finalisti prvej série Superstar a ich autentické, úprimné, prínosné a predovšetkým dobre sa predávajúce albumy.

Katka Koščová – Ešte sa nepoznáme
Zvuk zvučí, gitary ladia, texty občas ani banálne nie sú – a predsa je to nuda ako prasa. Kde nie sú skutočné pesničky, ani rádiový dramaturg neberie. Relatívne je Koščovej album dobrý na pomery vlny Superstar, ale túto pozíciu mu skôr dáva úbohosť zvyšku než vlastná kvalita. Ale ak to kúpite decku, neohrozíte jeho duševný vývoj. Akurát sa môže stať, že sa od nudy začne poctivo venovať drogám. (Oproti uznávaniu slovenských Superstar vôbec nie zlá alternatíva.) Je tu však istá nádej, že keď Koščová nahrá druhý album, na ktorý bude mať dostatok času a vlastného názoru, pár dobrých pesničiek by mohla zo seba vydať.

Tomáš Bezdeda – Obyčajné slová
Aj tie tri minúty v hypermarkete boli na mňa priveľa. Tomáš môže byť fasa skromný chalan a adolescentná hviezda nejedného firemného večierka, ale v hudbe je to ťažká bieda. Jedna z najťažších. Demá Metalindy zo začiatku 90. rokov sú oproti tomuto plné nápadov. Bezdedov album je proste zlý po každej stránke a osobne neverím, že by sa s tým dalo niečo urobiť v dohľadnej budúcnosti. Takýchto Bezdedov bez zvláštneho talentu máme plné garáže, vidlami by sa dali naberať. Zatvárať ich do štúdia je trestom pre všetky zúčastnené strany.

Zdenka Predná – Sunny Day
Chá! Slovensko našlo jednookú medzi slepými a tá je kráľovnou. Ďaleko najzaujímavejšie počúvanie spomedzi všetkých vydaných albumov. Toto je niečo, za čo sa hanbiť nemusíme. Silné pesničky, pochopiteľne, chýbajú, ale zvuk je osviežujúci a ani to nie je až taká nuda ako Koščová, ktorej sa tiež dostalo rovnakej producentskej starostlivosti. Netuším, či by som to zvládol celé, alebo dokonca viackrát, ale pochvalu si to zaslúži.

Miro Jaroš – Exoterika
Škoda, že Fun Radio už je viac rádio ako fun. Kedysi pesničky podobné Jarošovým s prehľadom vyhrávali hitparádu Top Fun Fuj. Dnes ich to isté rádio dáva v rotáciách a nikto sa tam nad tým nepozastavuje. Ak by niekto založil politickú stranu s jediným bodom programu – zakázať tento album, budem ho na jeseň voliť. Ak chce Irán vymazať Izrael z mapy práve kvôli Jarošovi, nie som proti. Možno by pomohlo, keby sa Exoterika predávala v sekcii zábavných nahrávok, hneď vedľa Crazy Froga a šimpanzov prdiacich Jingle Bells. Mimoriadne smiešne cédečko, akurát tie slzy pri tom smiechu vám rozmažú mejkap.

Robo Mikla – Nedokončená
Veľmi príznačný názov albumu. Napríklad tá kapela, čo tam hrá, na dokončenie zúfalo potrebuje speváka, textára a dáke nápady. Predstavte si Daniela Landu skríženého so štandardným ožranom, čo pred výčapmi zvyknú vykrikovať bizarné životné pravdy nezávisle od toho, či im kúpite ďalšie pivo. Z výsledku odstráňte všetky náznaky nejakého talentu a máte falošne revúceho Miklu aj s tetovačkami a večne krvavým piercingom. Ja sa vlastne ani nedivím, že ho každú chvíľu niekto zbije. Jedinou útechou je, že o ňom v súvislosti s hudbou počujeme pravdepodobne naposledy.

Zvyšných 5 nešťastníkov v budúcej várke. Počúvať to všetko naraz sa fakt nedá a aj ochranke už som bol podozrivý.