Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Rado Ondřejíček | 14.12.2005 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Mládež sa baví, poslucháč nechápe

Blank

dandywarhol_01Dandy Warhols boli odjakživa divná kapela. A teraz vydali svoj najdivnejší album. Aký môže byť výsledok tejto extrémnej kombinácie? Nuž, aj pre mňa ako milovníka všetkých ich divností je Odditorium or Warlords of Mars ťažko stráviteľným počúvaním. Pri iných kapelách by už len ten názov mnohé napovedal, ale tu sme na to zvyknutí, rovnako ako na dlhé názvy pesničiek. Kto sa kedysi vyžil v názve skvelého staršieho singla Not If You Were Last Junkey on Earth, tu nájde ďalšie skvosty, napríklad All the Money or Simple Life Honey alebo Love Is the New Feel Awful.

Lenže názvy nie sú jediným pridlhým na tomto albume. Začína sa minútovým pokecom o tom, ako Dandys vynašli rockandroll a potom idú dve úvodné skladby. Jedna má deväť a pol a druhá sedem a pol minúty. V tej prvej je väčšia časť navyše tvorená nezmyselným disharmonickým haluzením. Kapela v rauši sa možno výborne odbavila, ale počúvať sa to nedá. Niečo také sebecké a do seba zahľadené ako prvých 17 minút tohto albumu človek tak ľahko nestretne ani u mňa doma, nieto ešte na normálnom oficiálnom zvukovom nosiči. Rovnaký princíp kapely bez potreby poslucháčov vyznáva aj záverečná zvuková óda na nihilizmus s názvom A Loan Tonight.

Ak toto ohradenie albumu stenou nepočúvateľného má ochrániť zvyšok od neželaných poslucháčov, tak to asi funguje. K stredu, ktorý je, naopak, veľmi slušným kúskom satirického gitarového popu, sa prerúbu len tvrdí fanúšikovia kapely. Tí si budú krochkať v pesničkách začínajúcich sa tam, kde ich kapela opustila na doteraz najslávnejšom albume 13 Tales From Urban Bohemia, vrátane občasného nádychu alternatívneho country. Zabudnutý je teda elektronický úkrok dva roky starého Welcome to the Moneky House, Dandy Warhols znova poctivo gitarujú. I keď tentoraz rádiám neponúknu hit formátu Bohemian Like You a nám ostatným chuťovku ako Godless, nové pesničky presne pasujú ku kaste šikovných popevkov spievaných s ironickým úškrnom okolo celej hlavy.

Nie že by bolo v ich tvorbe trocha tej psychedélie, rozplynutej na veľkej ploche, niečím celkom neznámym, ale toto ste už, chlapci a dievča, fakt že kúštik prepískli. Ja viem, teraz sa smejete, ako vám to všetci vyčítajú, lebo ste vedeli, že vám to budú vyčítať, ale aj tak. Chceme album plný pesničiek. Záznam z ladenia v skúšobni môžete nabudúce pokojne vystrihnúť.

Dandy Warhols – Odditorium or Warlords of Mars (EMI, 2005)



Rado Ondřejíček  viac od autora »
:: Súvisiace reklamné odkazy