Hlboko znepokojená EÚ a iné

Sú to ale paradoxy. Minule som tu uslintane spomínal na dávne roky spred štvrťstoročia, keď som bol na vojne v Lešanoch a keď som si vytváral celoživotný láskyplný vzťah ku kraju s názvom Posázavie, a v priebehu nasledujúceho týždňa som si na internete prečítal článok o diaľnici D3, ktorá tadiaľ povedie. Nemám toľko informácií, aby som vedel, či to v konečnom dôsledku bude pre samotné Posázavie dobré alebo zlé, pretože na jednej strane to iste odľahčí preťaženým štátnym cestám, najmä pred a po víkendoch, keď sa cez malebné a tiché mestečká a dedinky hrnú armády pražských chalupárov, no na druhej strane vieme, ako obvykle dopadne krajina okolo každej diaľnice. Viem, že väčšine ctených čitateľov osud Posázavia asi nijako významne žily netrhá, chcel som len podať správu. Posázavie je (bolo?) pre mňa asi najkrajším kútom sveta, aký som kedy spoznal, tak ak by niekto mal záujem ísť sa tam pozrieť, má na budúce leto najvyšší čas, aby to ešte stihol.

Môj obľúbený, politicky krajne nekorektný D-fens píše o prisťahovaných zmrdoch. Píše síce o zmrdoch prisťahovaných do Prahy, ale myslím, že jeho článok má všeobecnú výpovednú hodnotu.

Podobne sa mi páči jeho článok o homofóbii.

Ach, tá politická korektnosť! Je to vynález, ktorý iste nevymyslel žiadny moslim. Veď si len zoberte prejav iránskeho prezidenta, ktorý odznel na nejakom ich zhromaždení. Bezzubá Európska únia vyjadrila „hlboké znepokojenie“. To je skvelý výraz. Ako sa prejavuje hlboké znepokojenie? Vidím to tak, že dotyčný vytreští oči, roztrasie sa na celom tele, začne zmätene mrviť prstami a z úst vypúšťa monotónny piskľavý zvuk. To je rozdiel oproti obyčajnému znepokojeniu, kde odpadá ten piskľavý tón.

Trochu ináč sa k aktuálnemu vyčíňaniu privandrovanej čvargy postavili obyvatelia Sydney.

Správy zo sydneyských bojísk veru pôsobia dosť drasticky.

Tu v Európe sa však k čvarge ešte stále správame ako tolerancia sama. V Prahe zadržaný Arab podozrivý z terorizmu (ktorého z mne neznámych príčin v českej tlači označujú za Švéda) si robí zo svojich väzniteľov dobrý deň.

Súhlasím s autorom článku, že je treba sa zbaviť užitočných flagelantských idiotov, ktorí kliesnia víťaznú cestu islamskému fašizmu. Ale ako? Ideálne by bolo vyviezť ich niekam do púšte, aby sa tam mohli navždy tešiť spoločnosti svojich obľúbencov, ale to by som chcel asi priveľa.
Veru, keď sa tak pozerám na to, čo som vybral v tomto pokračovaní Liniek, nie sú tu samé optimistické články!

Zmesou optimizmu a pesimizmu na mňa zapôsobil napríklad rozhovor s Františkom Zahrádkom, ktorý prežil komunistický koncentrák Vojna.

Veľmi rozporuplným dojmom na mňa zapôsobil aj celkom nový pohľad na Listinu základných ľudských práv ako komerčnú vec, ktorý ponúka D-fens. Nikdy predtým som sa na to takto nepozeral, ale keďže si zásadne nerobím ilúzie o pravej ľudskej podstate, tak nemám problém sa s takýmto pohľadom stotožniť. Aj ja považujem štátnu mašinériu za svojho najväčšieho nepriateľa.

Zaujímavý aj nový pohľad na incest, teda sexuálny vzťah medzi pokrvnými príbuznými.

Veľmi ma zaujala pozoruhodná reportáž z transplantácie tváre, ktorú istá Francúzka stratila, lebo jej ju v spánku zožral pes. Konkrétne tak prišla o nos, pery a bradu. To teda muselo byť prebudenie!

Presne opačný problém mala istá Haiťanka v USA, ale aj tej moderná chirurgia pomohla. Pozor, pohľad na jej fotografiu je len pre silné nátury!

Horor nemusí človek prežívať pri pohľade na vyslovene zdeformované tváre. Niekto vyzerá ako postava z hororu, a pritom nemusí byť nijako postihnutý. Milovníkom slovenského a českého filmu iste nebude neznáma tvár Augustína Kubána, ktorý hral vo veľa filmoch a vždy pritom využíval dar svojej nevšednej fyziognómie. Kto nevie, kto to bol Augustín Kubán, ten nech si klikne na predmetnú linku a hneď mu bude jasné, o koho ide. Na takú tvár sa len tak ľahko nezabúda!

Na mňa odjakživa bizarne pôsobila aj tvár populárneho českého herca a režiséra Milana Šteindlera, najmä tie mohutné kruhy pod očami, ktorými sa menovaný vyznačoval už od svojej mladosti. Také kruhy sa podľa niektorých ľudí dajú získať iba veľmi intenzívnym sebaukájaním. Zdá sa, že Milan Šteindler je chodiacou reklamou na túto stránku, ktorá detailne odpovedá na všetky otázky, týkajúce sa onánie. Stránka je určená pre pánov. Čo sa týka dámskej masturbácie, tej je venovaná iná stránka: prosím!

Ach, takmer som pri tom zabudol na Šteindlera: tu s ním nájdete zaujímavý a vtipný rozhovor.

Nie je to tak dávno, čo som v tejto rubrike písal o hercovi Mariánovi Labudovi. Medzitým sa v jeho živote veľa zmenilo. Nešťastná havária na diaľnici, pri ktorej vyhasli dva životy, dokáže zmeniť náš život. O tom, ako to vníma a prekonáva, nech povie s

Peter Pišťanek  viac od autora »