Násilie trápi veľa ľudí. Napríklad udalosti spred niekoľkých týždňov vo Francúzsku, kde sa potomkovia prisťahovalcov začali búriť a demolovali pritom majetok a pálili zaparkované autá. Každý z nás zareagoval na tieto správy po svojom. Niekto si povedal, že sa ho to netýka (čo asi nie je úplne pravda, Európa zasa až taká veľká nie je), niekto by bez sekundy váhania naložil milú čvargu do kontajnerov ako sardinky do oleja a vyviezol ich späť do Čvargistanu, multi-kulti-nemulti-kulti, a iní sa pokúšajú porozumieť, čo sa im chce povedať tými plameňmi. No čo asi.
Mne sa trebárs celkom páči, čo napísal Jan Hajský v článku Host do domu, aneb stává se ze mne xenofob. Má to podľa mňa hlavu aj pätu, i keď uznávam, že so sedliackym rozumom si človek na súčasný triedne rozdelený svet vždy nevystačí. Ale občas áno.
Jiří X. Doležal má akýsi večný spor s Danielom Landom. Mierne pošiahaný predstaviteľ a vierozvest drogovej kultúry verzus hololebý, podľa všetkého nie veľmi bystroumný spevák, či skôr recitátor monotónnych burcujúco-hajlovacích odrhovačiek a autor nudných náci-operetiek. Ten jeden si očividne prefajčil mozog marihuanou a zdementnel, ten druhý bol dementný asi už v čase, keď sa po pôrode váľal v prachu a oceľových stružlinách pod maminým sústruhom. Na mojej obľúbenej stránke som sa schuti zasmial na článku JXD – studna moudra. Aj keď autor očividne nadŕža Landovi (a to ja teda rozhodne nie), je to veselé a zlomyseľné čítanie.
Všimol som si zaujímavý jav, že s blížiacim sa termínom volieb do VÚC sa po meste vyrojili všelijaké plagáty so všelijakými ksichtmi. Tí ksichti na chvíľu odložili svoje celoročne spupné výrazy bohorovnej vrchnosti a nahodili skromné, ustarostené grimasy ľudí, pracujúcich len a len pre dobro voličov. Poniektorým sa ani nepodarilo skriviť tuhé arogantné papule do žiadaných výrazov, tam musel pomôcť Photoshop alebo nejaké iné izé. Kto slovenských politikov a podobnú háveď podporuje v ich vrchnostenskej arogancii? Nikto iný, len my, ich živitelia a zamestnávatelia. Namiesto toho, aby sme im dávali najavo, že v demokratickom štáte je politik iba úradníkom, voleným i plateným zdola, správame sa k nim servilne ako k niekdajšej vrchnosti. Lenže pozor, sestry a bratia! Vrchnosť – či už to bol samotný cisár alebo nejaký C. a K. ministerský úradník - bola daná zhora, od Boha, zatiaľ čo táto dnešná háveď má svoju moc od nás – teda od vás, lebo ja nechodím voliť a aj s platením daní je to u mňa také všelijaké. Je veľa príkladov arogancie poslancov, ktorí sa počas predvolebnej kampane síce tvária, ako keby im o nič iné nešlo, len o blaho národa, ale sotva prvýkrát usadnú do plyšovej prdiarne, už im ide len o nich samých a o ich zisk. To je však asi jediný možný rozumný dôvod, prečo by sa na Slovensku niekto dal na politiku. Iný si nedokážem predstaviť. Spáliť parlament! Ya basta! :-)
Tu si prečítajte kratulinký fejtônik, ako sa tá arogancia potom prejavuje. Ide síce o Čechov, ale ono je to asi jedno.
Nedávno som tu naznačil pochybnosť, či má zmysel písať v dnešných časoch o zločinoch i drobnejších krivdách a príkoriach, ktorých sa dopúšťali ľudia na ľuďoch počas komunistického experimentu. V diskusnom fóre som si potom prečítal, že áno. Takže si môžeme prečítať ďalšiu spomienku slušného človeka. Predstavuje sa dcéra „nepriateľa štátu“.
Pri takejto príležitosti si vždy kladiem otázku, čo je také príťažlivé na komunistickej idei. Český senátor Martin Mejstřík, jeden zo študentských vodcov novembrového privatizačného prevratu, si kladie otázku prečo komunizmus nevymrie? Hm, dobrá otázka. Za odpoveď by bola asi Nobelovka. Mejstřík neodpovedá, ale aj tak ponúka veľmi peknú analýzu myšlienkového sveta komunizmu a ľavice vôbec.
Dobre, komunizmus je síce zločinecký a chorý systém, ale človek (ako napríklad ja), ktorý sa v ňom narodil a prežil v ňom detstvo, pubertu a junáctvo, teda prakticky najkrajšie roky života (aj keď ja osobne sa domnievam, že ich zažívam práve teraz), si už navždy bude vykresľovať svoju minulosť v ružových farbách. Spomienkový optimizmus, veď viete. Tak som si na svoje idylické detstvo strávené v plebejskom prostredí tehliarskej kolónie rovno pod dymiacimi komínmi tehelne v Devínskej Novej Vsi spomenul pri čítaní článku o litvínovskom Koldome, čo bol svojrázny experiment komunistických sociálnych inžinierov, smerujúci k tomu, aby socialistickí pracujúci pokope, v družnom kolektíve, nielen pracovali, ale aj žili. V podstate aj tá naša tehliarska kolónia bola takým koldomom, akurát situovaným horizontálne a nie vertikálne. A s kopou takej tej špecifickej fabrickej prírody dookola. Pre dieťa so zmyslom pre dobrodružstvo to vlastne boli pekné časy.
Spomienkový optimizmus funguje. Pre tých, ktorí si nevšimli peknú linku na Statione v diskusii o Anne Burdovej, kliknite si a pokochajte sa! Ja som sa od tej stránky nemohol odtrhnúť, vrátilo ma to o štvrť storočia nazad.
Mojej sučke Kendy sa stále darí dobre a pozdravuje touto cestou všetkých svojich priaznivcov. Aj napriek svojmu pokročilému veku je stále platným členom svorky a dodnes nestratila chuť a energiu bojovať o vodcovstvo. To, že je to vopred prehratý boj, jej zatiaľ ešte nikto neprezradil. Už len ekonomicky som pre túto funkciu predurčený ja. Psík sa teda aspoň usiluje bojovať o miesto môjho zástupcu (a nástupcu),
Peter Pišťanek viac od autora »
Vaše reakcie [14]
:: Súvisiace reklamné odkazy
Z prebrowsovaného za uplynulý týždeň
Do čerta so spomienkami!
Hlboko znepokojená EÚ a iné