Masa je spokojná, tak čo?

Keby bol Harry Potter sliepkou, neznášal by zlaté vajcia, ale hneď platinové, s diamantom namiesto žĺtka. Knižky, filmy, videohry, haldy merchandisingového haraburdia, to všetko urobilo z Joanne Kathleen Rowlingovej veľmi bohatú dámu, ktorá sa nemusí báť nedostatku. Sympatické na nej je, že sa snaží nestratiť celkom nad svojim dietkom kontrolu a stará sa o to, aby si značka Harry Potter zachovala vo všetkých svojich inkarnáciách aspoň aké-také známky kvality. Snaha však nenahradí vkus a pani Rowllingová, zdá sa, bohvieakým filmovým vkusom nedisponuje. Alebo disponuje, a skutočnosť, že Harryho Pottera štvorku pokladám za dosiaľ najmenej vydarený film série, je výhradne môj problém. Na prvé dva, síce vizuálne atraktívne, ale emočne sterilné, popisné filmy o Harrym, nakrútené režisérskym remeselníkom Chrisom Columbusom, sa celkom oprávnene zabudlo dosť rýchlo, v pamäti po nich síce zostali nejaké stopy, ale aj tie zaveje čas. Tretí diel, režírovaný Alfonsom Cuarónom, predstavoval radikálny úkrok stranou, od opisnosti k atmosfére a dodnes nestratil nič zo svojej kvality a výrazovej sily. Bol a zostáva výborný, pozerateľný zas a znova. Zdalo sa, že séria sa síce nezačala najšťastnejšie, ale čaká ju svetlá budúcnosť. Režisér aktuálneho Harryho dobrodružstva, Brit Mike Newell (Štyri svadby a jeden pohreb, Donnie Brasco, Úsmev Mony Lisy), mal tri možnosti. Ísť svojou autorskou cestou, pokračovať v dramaturgickej línii Alfonsa Cuaróna, alebo sa vrátiť k otrockému prepisu, ktorým literárnu látku spracovával Columbus. Newell však objavil štvrtú cestu, celkom ignoroval svoj rukopis a pokúsil sa skombinovať to najlepšie z prístupu Cuarónvho a Columbusovho, čím dosiahol jediné. Harry Potter štvorka je vôbec prvým filmom série, ktorý bez znalosti predlohy nemá veľmi význam sledovať, lebo takmer celkom mu chýba zmysel. Newell už nerozpráva príbeh, netvorí ho, len ilustruje.

Začíname na Svetovom pohári v metlobale, ktorý sa z ničoho nič mení na apokalyptické vyčíňanie Smrťožrútov. V príbehu sa od nikadiaľ objavujú nové postavy a majú tendenciu zasahovať do deja, hoci ich o to nikto neprosil. Pokračujeme vo vlaku, celkom zbytočne, len aby si Harry nenakúpil občerstvenie, lebo zahliadne pôvabné dievča. Do Rokfordu prichádzame spolu so zástupcami ďalších dvoch spriatelených škôl. Vypuká Trojčarodejnícky turnaj, Harry sa stane jeho nedobrovoľným štvrtým účastníkom, aby síce s problémami, ale vyhral a zároveň prispel kvapkou krvi na oživenie Voldemorta. Zatiaľ síce nevyzerá bohvieako, ale za maskou spoznávame tvár Ralpha Fiennesa. Je koniec, nad telom mŕtveho študenta sa skláňa nešťastný otec a neveľmi nadchnutí dospelí diváci sa začínajú trúsiť z kina. Deti sú spokojné, hoci pri štvorke už veľmi byť nemali. Mali sa báť, pociťovať úzkosť a akosi podvedome cítiť, že Harryho víťazstvo a svojím spôsobom happy end vlastne neboli Harryho, ale Pyrrhovým.