Ako som písala testament - Magazín.T-Station.sk

Je to nepríjemná téma, napriek tomu sa ňou treba zapodievať. Už len preto, že tým uľahčíte život pozostalým. Kedy však príde tá správna chvíľa, aby človek začal so spisovaním testamentu? Možno práve jeseň je na to stvorená. Len ako začať? Jeden návod by sa našiel.

Stačí, keď sa po týždni výdatných dažďov a po niekoľkých slnečných dňoch vyberiete na huby. Veríte si, hubárčite takmer od narodenia. Vaši rodičia - fanatickí milovníci prírody, vás už ako batoľa vláčili po kopcoch-nekopcoch. Medzi vaše obľúbené detské hry patrilo rozkopávanie prášnic a nejedlých húb. Len tak z roztopaše, žiadne premyslené vandalstvo. K tým čudným prírodným produktom, polorastlinám, položivočíchom, pre ktoré museli odborníci vytvoriť špeciálny chlievik, dodnes prechovávate vrelý vzťah. Práve preto oželiete víkendové vylihovanie v posteli a v skorých ranných hodinách vyrážate do lesa. Akokoľvek skoro prídete, pred vami tam už ktosi bol a overené miesta, kde rastú dubáky, sú dočista vyčistené. Vždy sa však niečo nájde. Napríklad bedle. Sú fantastické, keď sa len tak opečú na oleji. Z mladých, ešte zatvorených klobúkov sa dá zase pripraviť vynikajúci guláš. Váš košík a sen o úspešnom love sa pomaly plní.
Doma sa okamžite pustíte do varenia. Kým sa opraží cibuľka na guláš, stihnete spratať tri krajce chleba s opraženými bedlími klobúkmi. Krájate zemiaky, pražíte, miešate, dusíte. A potom už len čakáte. Čas si krátite čítaním. O hubách, keďže dnešný deň by mal byť monotematický. Listujete v atlase, porovnávate, čo ste dnes videli. Žasnete nad neznalosťou ľudí, ktorí si na večeru nazbierajú plný košík muchotrávok zelených a potom sa nestačia čudovať! Takto sa dostanete až k bedliam. Boli by ste tie stránky prešli, čosi vás však upúta. A vzápätí sa dozvedáte dovtedy netušené. Veľké bedle majú svoje menšie príbuzné. Bedličky. Ibaže väčšina z tých bedličiek je jedovatých. Dokonca prudko!
„Faloidné otravy zapríčiňuje najmä muchotrávka zelená, muchotrávka končistá a muchotrávka biela. Tieto huby obsahujú vysoké koncentrácie nebezpečných amatoxínov a falotoxínov. Menšie množstvo týchto jedov je v niektorých červenkasto sfarbených druhoch bedličiek,“ poinformuje vás odborná literatúra.

Obleje vás studený pot. Z knižnice vyberiete všetky knihy, ktoré sa nejakým spôsobom zaoberajú hubárčením a hubami. Nechýba ani vaše obľúbené Vademecum medici. Najskôr porovnávate obrázky v jednotlivých príručkách, v každej vyzerajú tie huby troška inak. Porovnávanie naživo nie je možné, corpus delicti v tejto chvíli absolvuje poslednú etapu premeny na chutný guláš. Lovíte v pamäti. Ako vyzerali tie nešťastné bedle? Klobúk 2-5 cm, bledoružový, nahnedlý, zrniečkovo šupinatý (bedlička hnedočervená - smrteľne jedovatá), alebo klobúk mäsitý, 5 až 12 cm široký, pokožka plstnatá, šupinky červenkastohnedé (bedlička ostrošupinatá, jedovatá), či snáď bedlička chriapačová, ktorej obrázok a opis chýba? Každá z nich to mohla byť. Odrazu vám príde nevoľno. Tlak v žalúdku, prudká bolesť hlavy, závraty. Horká pachuť pri koreni jazyka. Opäť siahnete po odbornej literatúre.
„Zákernosť otravy muchotrávkou zelenou a jej podobným je aj v tom, že po požití býva pomerne dlhá latentná perióda (8 - 24 hodín) bez klinických príznakov, čo umožňuje značnú resorpciu toxínov. Prvé príznaky sa začínajú nevoľnosťou, malátnosťou, závratmi a studeným potom. Nato nasleduje prudké opakované vracanie a hnačky, ktoré trvajú dva až tri dni. Po zdanlivom zlepšení stavu sa po niekoľkých hodinách dostavia prudké bolesti brucha, žltačka, bezvedomie a smrť.“
Okamžite vypnete zdroj energie pod variacim sa bedľovým gulášom. Akosi naň nemáte chuť. V duchu počítate množstvo zjedeného chleba, ale najmä počet opražených bedlích hláv na jednotlivých krajcoch. Srdce vám búši kdesi v krku. Zároveň sa presviedčate o tom, že vám sa to nemôže stať, v hubách sa predsa vyznáte. Aj by ste vykrútili číslo pohotovosti, zatiaľ si však chcete veriť.
Ráno vás zastihne nad hárkom papiera, dopisujete posledné pokyny. Ešte podpis. Je osem hodín, vonku je zamračené, líhate si do postele. Od večera sa váš zdravotný stav nezhoršil, ale ani nezlepšil. Počítate, koľko hodín prešlo od prvého sústa vašej fatálnej večere. Sľubujte si: Ak sa dožijem nového pracovného týždňa, testament odnesiem na overenie k notárovi. A huby, tie už nikdy nechcem ani len vidieť, nieto ešte jesť.
Konečne pondelok. Ešte nikdy ste naň tak netrpezlivo nečakali. Ultimátum vypršalo, otrava nikde, ste plný energie a radosti zo života. Do práce doslova dotancujete. Svet je úžasný, napriek tomu, že sa opäť rozpršalo. Budú ďalšie huby, blysne vám hlavou a vôbec sa nenamáhate, aby ste sa tej obsedantnej myšlienky zbavili. Načo aj. Veď teraz sa už vaši najbližší nebudú musieť zapodievať chúlostivou otázkou, či ste si želali spopolnenie, kňaza, umelé kvety, alebo dychovku.
A teraz už môžete myslieť na ten úžasný bedľový gulášik, ktorý si pri najbližšej príležitosti uklochníte.

Ingrediencie: Najmenej kilo bedľových uzavretých klobúčikov (najlepšie sú práve tie uzatvorené, v tvare vajíčka, úplne rozvinuté klobúky nie sú dobré), 2 väčšie cibule, 1 vrchovato plná čajová lyžička sladkej papriky, 2-3 strúčiky cesnaku, mokka lyžička rasce, 5 borievok, asi 2 polievkové lyžice hladkej múky na zahustenie, olej, soľ. Ak máte po ruke mäsový vývar, obetujte ho asi tak pol litra.

Postup: Klobúčiky nakrájajte na polovice až štvrtinky. V kastróli rozohrejte tuk, vhoďte nadrobno pokrájanú cibuľu a za občasného miešania popražte do svetložlta. Potom pridajte rascu, popučené cesnaky a nakrájané huby. Posoľte, aby huby pustili šťavu. Pridajte borievky, predtým ich však pomliaždite v mažiariku. Kto mažiarik nemá, môže použiť vlastné zuby. Váru ešte zopárkrát ponaháňajte po dne kastróla a zalejte vriacou vodou (asi dvomi až tromi litrami, záleží na tom, akú hustotu má mať výsledný produkt). Duste do mäkka. Pred záverom pridajte sladkú papriku, zahustite múkou a povarte ešte asi 10 minút. V súboji príloh k bedľovému gulášu väčšinou vyhrávajú hrubé krajce čerstvého bieleho chleba, najlepšie doma upečeného.