Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Juraj Malíček | 23.9.2005 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Film a komiks - súperi, či súputníci?

Blank

To, čo sa v Hollywoode deje od uvedenia filmu X-Men režiséra Briana Singera v roku 2000, nemá v dejinách filmu obdobu. Neuplynie mesiac, dva, čo by sa v kinách neobjavila nejaká premiéra filmu natočeného na motívy komiksu. A je jedno, či ide o poctivú filmovú adaptáciu komiksu, film nakrútený na motívy komiksu, alebo film inšpirovaný nejakou slávnou, známou, alebo len troška populárnejšou komiksovou postavou. Najbližší minimálne rok to nebude inak. V uplynulom polroku sme sa dočkali premiér filmov Constantine (podľa komiksu Hellblazer), Sin City, Fantastic Four a Batman Begins, nakrúcajú sa ďalšie a rezervoár komiksov, ktoré čakajú na sfilmovanie, je takmer nevyčerpateľný. Pokiaľ filmy akokoľvek inšpirované komiksami budú prinášať zisk, či pokiaľ si na seba aspoň zarobia, nikto ich ani nakrúcať neprestane. Pandorina skrinka je otvorená a niet sily (okrem diváckeho nezáujmu samozrejme), čo by ju dokázala zatvoriť.

Súčasný boom „komiksových“ filmov trvá asi tak päť rokov, ale Hollywood sa komiksami inšpiroval od nepamäti, aj keď to nedával až tak najavo ako dnes. Za oficiálny dátum zrodu filmu je považovaný 28. december 1895, keď sa uskutočnilo prvé verejné premietanie kinematografu bratov Lumiérovcov. Komiks sa oficiálne narodil 16. februára 1896, keď začal vychádzať prvý celostránkový komiks Yellow Kid. Podľa kresleného príbehu bol však vraj nakrútený aj vôbec prvý hraný film dejín kinematografie – Pokropený kropič, takže ho vlastne tiež môžeme vnímať ako prvý film inšpirovaný komiksom. Ten zvyšok, to sú celé dejiny kinematografie a celé dejiny komiksu. Súvisia bezprostrednejšie, ako by sa mohlo zdať, nás však zaujíma, že prvé krátke filmy nakrútené oficiálne podľa populárnych komiksov svojej doby začali vznikať už v dvadsiatych rokoch minulého storočia. V roku 1910 sa v kinách objavili krátke animované grotesky – filmové verzie komiksov, dobrodružné príbehy nasledovali o pár rokov neskôr a všetko vyústilo do riadnych hraných filmových komiksových adaptácií. Za jednu z prvých môžeme považovať desaťminútový hraný film Buck Rogers in the 25th Century, nakrútený podľa komiksovej predlohy Philipa Francisa Nowlana v roku 1934. Nowlanov komiksový superhrdina sa objavil vo viacerých krátkych i celovečerných filmoch naposledy v roku 1977 vo filme s rovnakým názvom, ako keď na filmovom plátne debutoval – Buck Rogers in the 25th Century.

Ďalším priekopníkom, čo hájil farby komiksových superhrdinov na filmovom plátne, je detektív Dick Tracy z komiksov Chestera Goulda. V krátkych filmoch sa začal objavovať už v roku 1937 a svojho vlastného celovečerného filmu sa dočkal už v roku 1945. V réžii Williama A. Berka vznikol film, v ktorom detektív Dick Tracy rieši sériu brutálnych vrážd. Z dnešného uhla pohľadu film dokáže zaujať len fajnšmekrov, ktorí ocenia jemné nuansy dobového spôsobu filmovania. Chýba mu totiž akýkoľvek nadhľad. Berie sa skrátka príliš vážne a nič z jeho filmového obsahu a formy nenaznačuje, že ide o film inšpirovaný komiksom.

Buck a Dick predstavujú len vrchol ľadovca. Svojich filmových, prípadne neskôr televíznych verzií sa v štyridsiatych, päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch dočkala väčšina prvoligových komiksových superhrdinov. Takmer zabudnutý Flash Gordon, Superman, Batman, Captain America, neskôr Spiderman, The Incredible Hulk, Iron Man a tak ďalej.

Žiaľ, väčšina filmových (a televíznych) komiksových adaptácií tých čias je dnes až zúfalo nepozerateľná. Na ich nízkej kvalite sa nepodpísala len dramatická chatrnosť scenárov, ale aj lacná, béčková produkcia, zodpovedná za bakelitové kulisy a absenciu náročnejších trikov. Preto existuje len zopár (konkrétne štyri) komiksových adaptácií nakrútených pred rokom 1975, ktoré sa oplatí pamätať si, prípadne si ich kdesi zohnať a pozrieť. Dve z nich sú síce animované, jedna chcela byť intelektuálnou paródiou a jedna nie je komiksom vôbec inšpirovaná, ale všetky štyri patria k tomu najlepšiemu, čo sa vo vzťahu komiks – film udialo.

 o-komix1c

Prvú, nielen preto, že je dáma, ale aj preto, že je najstaršia, spomenieme Barbarellu, film, ktorý v roku 1968 podľa rovnomenného komiksu Jeana-Clauda Foresta nakrútil v taliansko-francúzskej produkcii režisér Roger Vadim, na jej výprave sa podieľal módny návrhár Paco Rabane. Hlavnú úlohu v ňom stvárnila vtedy Vadimova manželka Jane Fondová. Barbarella dodnes zostáva jedným z najpozoruhodnejších a vizuálne najzaujímavejších „komiksových“ filmov vôbec. Barbarella je sexistický a zároveň feministický, vizuálne exkluzívny filmový experiment, ktorý dopadol nad očakávania dobre a stal sa súčasťou zlatého fondu kinematografie. Píše sa rok 40000, pozemská agentka Barbarella sa vydáva po stopách šialeného Duranda Duranda, vedca s vesmírovládnymi ambíciami. Pri pátraní po ňom prežije útok sadistických deciek a ich bojových bábik, spriahne sa so slepým anjelom, navštívi lietajúce mesto a vyskúša svoju sexuálnu kompatibilitu s hocikým, kto prejaví záujem. Barbarella je priam surrealistickým gejzírom tých najbizarnejších nápadov, výtryskom čírej fantázie a hoci vznikla podľa intelektuálneho komiksu, ktorý vlastne komiks ako taký parodoval, ako film pôsobí celkom seriózne. Dobová kritika ju roztrhala na márne kúsky, diváci naopak. Prijali hru a boli a dodnes sú veľmi, veľmi spokojní.      

 o-komix1a

Druhým filmom inšpirovaným komiksom a nakrúteným pred rokom 1975, na ktorý sa oplatí spomenúť si, je americký animovaný kúsok režiséra Billa Melendeza Snoopy Come Home z roku 1972, nakrútený podľa scenára komiksového tvorcu Charlesa M. Schulza, ktorý Snoopyho ako súčasť stripu Peanuts vymyslel. Snoopy Come Home je láskavá animovaná rodinná komédia, ktorá sa po formálnej stránke drží veľmi precízne svojej kreslenej komiksovej predlohy. Charlie Brown, Lucy a Linus Van Peltovci, Schroeder a hlavne Snoopy a Woodstock v nej vyzerajú presne ako v stripoch. Stručná anekdota komiksového stripu je v ňom síce nahradená rozsiahlejším epickejším príbehom, v ktorom sa Snoopy stratí a priatelia sa ho vydajú hľadať, ale zachováva si rovnakú láskavú infantilnú dada poetiku, typickú pre pôvodné stripy. Melendezov film je aj ilustratívnym príkladom toho, ako výslednému filmovému tvaru pomáha, keď jeho tvorca naozaj miluje predlohu a vyzná sa v látke, ktorú spracováva. Zároveň Melendezov film dokazuje, že sa dá nakrútiť plnohodnotný rozsiahlejší príbeh na základe komiksu, ktorý vlastne príbehom v tradičnom slova zmysle nedisponuje. Dôležité je, aby si film zachoval atmosféru – ak by tento fakt brali do úvahy tvorcovia len nedávno uvedeného Garfielda, nemusel ich film dopadnúť tak tragicky.    

 o-komix1b

V roku 1972 vznikol aj tretí film podľa komiksu, ktorým má zmysel zaoberať sa v tomto historickom prehľade – Fritz the Cat. Podľa rovnome

Juraj Malíček  viac od autora »