Stále držím v ruke žltý dáždnik

Urobte si ďakovací večierok. Pozvite ľudí, ktorým chcete už dávno poďakovať za to, že pre vás niečo urobili, alebo len za to, že sú, ale nenašli ste doteraz vhodnú príležitosť. Pozvite ľudí, ktorí budú vhodnými svedkami tejto udalosti a nebudú mať pri tom blbé reči a otrávené výrazy. Pripravte občerstvenie, dar pre „obďakovaného“ a množstvo papierových vreckoviek. Bude ich treba. Bude to dojímavé slzavé údolie, zo začiatku možno aj trošku škrobené a trápne, lebo so súkromnými ďakovacími večierkami v našich končinách nemáme veľké skúsenosti a tie verejné – odborárske a súdružské – radšej nespomínať!

Ale verte, keď prekonáte počiatočný pocit trápnosti a neskoršiu guču dojatia v krku, bude to žúrka, na ktorú budete ešte dlho spomínať. A pretože ľudia radi opakujú silné zážitky, bude sa to šíriť ďalej. Jedného dňa sa to vráti možno aj k vám.

Mno, možno som sa trochu nechala uniesť rozvíjaním nápadu, na ktorý som narazila zase raz v nejakej pozitivistickej americkej knihe, ale to len preto, aby som dokázala preklenúť počiatočný trapas a guču v krku pri tejto slávnostnej príležitosti.

Toto je totiž môj posledný úvodník, ktorý na tomto portáli čítate. Nie, nie je dnes ešte 31.7. 2008, teda deň, na ktorý ohlásil náš vydavateľ, spoločnosť Slovak Telekom, ukončenie činnosti portálu T-Station v súlade so svojou dlhodobou stratégiou.

Do konca mesiaca ešte zostáva niekoľko dní, technológie na tomto portáli však sú až do poslednej chvíle proti nám. A tak sa stalo, že ročná licencia na program, ktorý je nevyhnutný na editovanie textov, expirovala už v nedeľu. S licenciou expirovali aj naše posledné sily nepriazni tohto užívateľsky neprítulného nástroja vzdorovať, a tak sme už minulý týždeň vypublikovali viac textov ako zvyčajne. Dnes sme pre vás pripravili posledné číslo magazínu, aby ste mali ešte tých pár zostávajúcich dní do definitívneho vypnutia čo čítať. Ak by ste nevedeli, čo si v tej rýchlosti máte do konca týždňa ešte prečítať, ponúkam tri moje články, v ktorých som bilancovala najlepšie články za rok 2005, 2006 a 2007.

V apríli avizované možné pokračovanie magazínu T-Station pod hlavičkou Zoznamu sa neuskutoční. Spoločnosť Zoznam momentálne buduje internú redakciu, ktorá zastrešuje všetky jeho existujúce produkty. V rámci tohto nového konceptu sa však pre redakciu magazínu T-Station a jej možnosti a schopnosti nenašlo obojstranne prijateľné uplatnenie.

Nič iné mi už nezostáva, len začať tento virtuálny ďakovný večierok a poďakovať nášmu vydavateľovi aj za tie tri roky života, ktoré nám veľkoryso doprial, všetkým ľuďom, ktorí v tejto inštitúcii svojím podielom prispeli k nášmu fungovaniu.

Ďakujem Radovi Ondřejíčkovi, bez ktorého vízie a projektu by tento portál vôbec neexistoval. Ďakujem redaktorom Eve Borušovičovej a Jurkovi Malíčkovi, bez ktorých by som bola úplne stratená.

Ďakujem redaktorke Katke Uhrovej, že dokázala tak excelentne naskočiť do rozbehnutého vlaku a obohatiť nás o nový pohľad, nových autorov a nové spôsoby písania.

Ďakujem dlhoročným verným autorom Petrovi Pišťankovi, Maximovi E. Matkinovi a Sonke B. Karvayovej že svojimi menami a textami dali tomuto projektu punc kvality a profesionality.

Ďakujem grafičke Slávke Stankovičovej, že naše texty pozdvihovala na celkom iné poschodie kvality svojimi skvelými kolážami.

Ďakujem redakčným tajomníkom Stanislave Longauerovej a Marekovi Jánošovi, ktorí vytrvalo vzdorovali nepriazni hardvéru aj softvéru na tomto portáli a robili pre našich autorov prvé aj posledné.

Ďakujem jazykovej korektorke Borke Tinkovej, ktorá zas statočne vzdorovala gramatickým a štylistickým nášľapným mínam, ktoré sme jej do textu všetci svorne podstrkovali.

Ďakujem autorom, ktorých nemôžem všetkých menovať, aby som náhodou na niekoho nezabudla, bola pre mňa česť so všetkými spolupracovať.

No a v neposlednom rade ďakujem všetkým vám, čitateľom, diskutérom, bodovačom, bez ktorých záujmu a priazne by sme nemohli tri roky života stráviť s projektom, ktorý nás bavilo vytvárať.

Trochu nesvoja odchádzam na dlhú dovolenku, akú som ešte nikdy nemala a po nej urobím všetko pre to, aby som pre vás aj pre nás našla zase miesto, kde nám bude spolu všetkým príjemne. Stále držím v ruke žltý dáždnik, tak sa v tej virtuálnej tlačenici zatiaľ nestraťte, prosím.

Vaša ex-šéfredaktorka Elena Akácsová