V prievane

Rozlúčky nezvládam. Nikdy neviem nájsť správny medzistupeň medzi náhlym pobaleným strohým ahoj a medzi nekonečným postávaním pri dverách, keď sa zdá, že tie najlepšie témy zostali nenačaté, že treba povedať ešte niečo obzvlášť dôležité a precítené, aby si aj susedia na niečo prišli, aby aj domácim v papučiach dôkladne ovial holé členky prievan.

Aj teraz mám tú dilemu. Povedať ahoj, zbaliť si svoje autorstvo a redaktorstvo, papieriky s nápadmi, mailové adresy spolupracovníkov, linky, myšlienky, kešu oriešky, čokoládky a citové výlevy a stratiť sa po anglicky, zbohem a šáteček? Alebo povedať to najdôležitejšie, čo mám ešte na srdci, čo som nestihla povedať a už takúto možnosť mať nebudem?

Už pár dní vieme, že napriek tomu, že sme sa mali posunúť o prístav ďalej, v rovnakej zostave a s podobným obsahom, len pod inou vlajkou a s iným názvom na boku lode, nič také sa nakoniec konať nebude. Toto je môj posledný úvodník na dlhý čas a možno navždy. Tieto texty boli pre mňa často terapiou (áno, viacerí ste mi to otrieskali o hlavu), často pokusom sformulovať myšlienky, ktoré mi bez poriadku vírili v hlave, často sa však stali mostom, po ktorom som prešla k iným ľuďom a iní ľudia prešli ku mne. Alebo k sebe navzájom. A za možnosť stretávať sa na tých mostoch s neznámymi ľuďmi, z ktorých sa potom stali moji priatelia – či už videní alebo nevidení – za tú možnosť som veľmi vďačná.

Postávam teda vo dverách, vo vnútri sa už zhasína, ani prievan nemá veľmi komu ovievať členky. Majte sa dobre a dávajte na seba pozor, všetci vy, ktorých tváre poznám, aj tí, z ktorých poznám len nick a ich fluidum, všetci, s ktorými sa dalo smiať, súhlasiť aj polemizovať, tí, čo ste nám liezli na nervy a už teraz nám začínate chýbať. Budem si vás pamätať, tak ako si pamätám všetkých blízkych ľudí, tak ako si ani mojich priateľov, ktorí sú už mŕtvi, nevymazávam z adresárov.

Ďakujem za všetky reakcie, za pozitívne, za tie inteligentné, aj za úplné somariny, aj také občas posunuli vpred.

Dovidenia nabudúce, niekde inde, možno v živote.