Uriekli ma

Stala sa mi raz hrozná vec. V rámci jednej zo série bizarných vysokoškolských brigád som sa ocitol na stretnutí členov ešte bizarnejšieho spolku architektov. Keď som sa v agentúre dopredu pýtal na náplň práce, dozvedel som sa, že budem robiť, čo treba, čo vyzeralo na elegantnú zašiváreň. Priamo na mieste mi však mohli zašívať skôr od spadnutia dochrámanú sánku.

Zobrala si ma totiž do laty organizátorka celej šaškoviny, ktorá zo mňa urobila svoju pravú ruku. Páchlo jej z úst, zaťahovala po východniarsky a najprv ma nasmerovala do šatne. Keď som sa konečne ako-tak zorientoval v zdrapoch narýchlo načarbaných lístkov a za zdesených pohľadov ich špendlil na snobské  kožušiny a koženky, vedúca, ako som si ju pracovne nazval, vytrčila umelý necht a ja som ho úplne omámený nasledoval. Ukázala ním na napálené DVD v projektore, nech s tým niečo okamžite urobím. Vytočenému a nervóznemu sa mi nedarilo, tak som musel opravu telefonicky konzultovať s kamarátom, chalaniskom, ktorého som tu už ohováral. Keďže vtedy ešte nespával s vyciciavajúcou beštiou, skoro až štýlom známym z Milionára pomohol. Jeho pomoc by bola ešte expresnejšia, keby mi na chrbát nedýchala vedúca vyvreskujúca, že už päť, resp. desať, resp. pätnásť minút mešká s prezentáciou záverečnej správy ich komory, či ktorej Márie. Mal som zúrivé nutkanie narvať jej ten veľký nefungujúci črep hlboko a bolestivo, ale niečo v mojom vnútri ma brzdilo. Nepochopiteľné, hlavne keď som na ďalší pokyn tej nechutnej panej reagoval okamžitým uposlúchnutím.

V ten večer som ešte asistoval čašníkom skákajúcim okolo cateringu a rozdával ruže prítomným dámam. To posledné už na striedačku s vydávaním kabátov, pri ktorom som, celý zničený, pomiešal papieriky s číslami a spôsobil chaotické čoromoro. Vedúca sa usmievala na hostí a zároveň mi so sírou šľahajúcou zo všetkých dostupných otvorov odporúčala očakávať adekvátne konzekvencie.

Domov som sa dovliekol šťastný, že je po všetkom, ale rozlámaný ako zbitý pes. Ledva som zavrel dvere, obrátil sa mi žalúdok a až do rána som objímal naše prasknuté umývadlo, lebo ja veľmi neznášam dáviť do záchodovej misy. Bolo to také intenzívne a masívne, že druhý spolubývajúci, voči takýmto veciam inak obrnený, pri mne obetavo strávil celú noc. Musel som priznať farbu: za večer som nevypil ani kvapku alkoholu a jediným jedlom toho dňa boli čerstvé šišky, ešte z raňajok. Na problém sa teda bolo treba pozrieť z inej strany. Keďže ja som bol zaneprázdnený vlastnou chabou telesnou schránkou, rozmýšľal môj záchranca. Po vyčerpaní všetkých možností som spomenul vedúcu. Stačilo pár pomocných otázok týkajúcich sa očí, grifov a vôbec celkového prejavu tej osoby, a kamarát uzavrel: Tá ženská ťa uriekla!

Keď vás niekto uriekne, znamená to vraj, že sa na vás pozrie takým zvláštnym uhrančivým a extra intenzívnym spôsobom, ktorým vyventiluje svoju zlú energiu, alebo silu, a to sa odzrkadlí na vašom aktuálnom stave, hlavne zdravotnom. V živote som o takom niečom nepočul, a aj keď nie som poverčivý a ani na horoskopy, lunárne kalendáre, čiernu mágiu a príbuzné záležitosti neverím, toto som musel prijať za svoje: vybavil sa mi pichľavý pohľad vedúcej a jasnejšie vysvetlenie v tej chvíli neexistovalo.

Musel som sa pozviechať sám, lebo veď skúste ísť na pohotovosť s tým, že vás uriekli, celý deň som bol ako bez života, ale večer už zasa išlo všetko bez problémov. Neskôr ma vec zaujímala podrobnejšie; zistil som, že ľudia vo všeobecnosti vedia, o čo ide. Niekedy vôbec netreba zlý úmysel, uriecť môžete aj malé decko, keď sa nad jeho kočíkom rozplývate, aké chutnučké je, alebo krásnu slečnu, ktorú chcete zbaliť na svoj uhrančivý pohľad.

Po tomto zážitku bol dlho pokoj. Až donedávna. Zasa pracovná oblasť, znova stretnutie s novým človekom, tentoraz to bol muž. Najprv zvláštny, neopísateľný pocit počas komunikácie s ním, neskôr moje úplné fyzické zlyhanie. Tentoraz ma namiesto žalúdočných ťažkostí chytila nespavosť; aj keď som bol na smrť unavený, iba som sa dva dni potuloval po byte, miestami mal pocit, ako keby som vypadol z filmu Fight Club, ale oddýchnuť sa mi nepodarilo.

Večer to zas prešlo. Keďže už rozhodne netúžim po ďalšom podobnom zážitku tohto typu, zaujímali by ma vaše skúsenosti a hlavne rady. Čokoľvek ihneď fungujúce, okrem starej babskej povery, že urieknuté dieťa treba potrieť pocikanou plienkou. Niečo súčasnejšie prosím, vopred vďaka.