Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Juraj Malíček | 8.7.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Civilizácia na veľmi vratkých nohách

Blank

Ak bude zápletka úvodníka pripomínať sci-fi poviedku, je to úplne v poriadku, ono to aj je z poviedky, len si neviem spomenúť ani na autora, ani na jej názov.

Dostal som vývrtku, z ktorej sa stal môj najobľúbenejší kuchynský spotrebič. Je to nepriehľadný valec, vlastne dva valce, spodný sa nasadí na fľašu a vrchným sa otáča až dovtedy, kým fľaša nie je otvorená. Pôsobí to tajomne, lebo nie je vidieť dnu, do valca, ale na rozdiel od zipsu rozumiem princípu, na akom to funguje, takže ma to nijako neznepokojuje.

Ani spaľovací a vznetový motor, škrabka na zemiaky, splachovač, zverák, prehadzovačka na bicykli, otvárač na konzervy, brokovnica s pohyblivým predpažím a všetky veci, ktorých mechanizmu fungovania rozumiem. Nemusím ich dokázať opraviť, stačí, aby som chápal princíp, na akom fungujú. Sú to veci bez tajomstva, a teda veci, ktoré nepredstavujú hrozbu.

Ak by som na svete zostal posledný, kto vie, ako tieto veci fungujú, asi by som vedel vysvetliť ich princíp niekomu ďalšiemu, kto by ich dokázal vyrobiť, ak by sme sa teda ako ľudstvo ocitli v situácii, že ich znova treba vynájsť a vyrobiť, lebo sa čosi stalo a žiadne staré funkčné nezostali.

Tu môžem poslúžiť, naozaj, môžete sa spoľahnúť, sme v bezpečí.     

Lenže iné veci, a tých je nespočítateľne viac, zostávajú tajomstvom opradené, a preto sa ich obávam.

Nie tak zásadne, aby som ich odmietal, nie som žiadny luddita, ale stačí to, aby som sa nimi mohol nechať znepokojovať, keď mám čas a chuť.

Všetka elektronika sem patrí, samozrejme, a zips, ten by som znova vynájsť nedokázal, takže som rád, že mám okolo seba ľudí, ktorí rozumejú tomu, ako tie veci fungujú a vynašli by ich znovu za mňa.

Takto nejako sa v tej poviedke rodí mágia. Je to poviedka z budúcnosti, v ktorej už tomu, ako veci fungujú, rozumie len veľmi úzka skupinka ľudí, a to sú v tej poviedke v očiach majority mágovia. Oni jediní vidia nielen veci, ale za veci, do vecí, a preto sa ich nevediaca a nevidiaca majorita začne báť a začne ich ohrozovať. Ide tam o počítače, o programovanie a tak ďalej, a je to výborná poviedka, lebo, aspoň sa mi zdá, pomenováva veľmi presne hrozbu, ktorej musia čeliť tí z nás, ktorí síce veci bežne používajú, ale o princípoch ich fungovania nevedia nič.

Keď som načal počítače, zostanem pri nich. Možno je to len moja skúsenosť, ale každý, kto na počítači a s počítačmi bežne pracuje, ale nevládne im úplne, má svojho IT špecialistu, človeka, na ktorého sa obracia, keď prídu problémy.

IT špecialista príde, a keďže vie, zjedná nápravu a keď nezjedná, lebo chyba je vážnejšia, aspoň povie, akú súčiastku vymeniť, respektíve, že treba vymeniť celý počítací stroj.

A ak nevie, zavolá on svojho IT špecialistu, špeciálnejšieho ako on sám.

Výborne, žiadny problém, pokiaľ ten najväčší IT špecialista vie, nielen ako vyrobiť mikročip, ale aj ako sa dostať ku kremíku, ak teda ešte je treba kremík na výrobu mikročipu.

Presne o toto mi ide, toto ma máta počas bezsenných nocí. Sú ešte takí IT špecialisti? A vôbec, sú ešte špecialisti na čokoľvek, ktorí vedia o svojej špecializácii všetko? Od piky? 

Aby som vedel, koho treba zachraňovať, ak by došlo k najhoršiemu.

A nemali by tí ľudia byť nejako zreteľne označení?  


Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [44]
:: Súvisiace reklamné odkazy