Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Juraj Malíček | 2.7.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Vzletná ľahkosť letného hitu

Blank

Prvých tridsaťdva liet som prežil ako zimný človek, ktorý neznáša leto a kratochvíle s ním spojené, lebo je mu teplo, potí sa a zo slnka ho bolí hlava. Mojím ročným obdobím bola jednoznačne zima, najlepšie treskúca, s aspoň troma vrstvami oblečenia hore a dvoma dole, zima, v ktorej zaliezal mráz pod nechty a nohy sa kĺzali po zľadovatených chodníkoch.

Minulý rok sa to obracalo a do tohto leta už som vkĺzol ako konvenčný teplofil, holdujúci ľahkým košeliam s krátkymi rukávmi, krátkym nohaviciam a vzývajúci obuvníckeho génia, čo na ihrisko letnej módy vrátil vietnamky.

Zdanlivo nefunkčná anatomická črta nášho druhu – štrbina medzi palcom a ukazovákom na nohe – znova získala svoj zmysel, úžasná je to obuv, tieto vietnamky.

Chodím sa kúpať, nie tak často, ako by som chcel, ale chodím, aj na zmrzlinu, vysedávam v záhrade, odetý len do trenírok, opaľovacieho krému a slnečných okuliarov, čítam si ľahké magazíny a keď je čas ovlažiť sa, postriekam sa hadicou.

Leto je krásne, fantastické, úžasné, len drobný, ale zásadný detail mi chýba na jeho dokonalé vychutnanie, lebo také sú detaily – pointujú situácie i ročné obdobia.

Tým detailom je aktuálny letný hit, ktorý sa práve teraz asi rodí na všetkých plážach sveta, hit, ktorý v lete znie ako zo záhradkárských kolónií, tak z letovísk svetového mena, pieseň, či presnejšie odrhovačka, na ktorej sa vo vzácnej jednote zhodnú všetky rádiá a pília nám ňou uši až dovtedy, kým celkom nerezignujeme na dobrý vkus a začneme si aktuálny letný hit spontánne nôtiť s vedomím, že o také tri mesiace už po ňom nesiahne ani diskdžokej na zábave v Suchej nad Parnou.

Kým som leto nemal rád, letným hitom som sa nedokázal vyhnúť, mnohé si pamätám doteraz, vrátane Macareny, Lambady a bizarného moldavského príspevku do análov svetovej popmusic, čo zničil moju nadlho poslednú letnú dovolenku pri mori, avšak ani z minulého prelomového roka si žiadny letný hit nepamätám, a čo je najhoršie, dosiaľ som ani nezapočul žiadnu pieseň, ktorá by mohla byť potenciálnym hitom tohto leta.

Prvý problém bude, že nemáme rádio, ale to nemáme, odkedy sme rodina a letným hitom tento fakt nikdy nezhatil cestu do mojich uší, preto sa trocha obávam, že toto leto bude bez hitu.

Škoda, lebo práve teraz, keď si leto konečne užívam, chcel by som si ho spojiť s nejakou konkrétnou piesňou.

Hľadám preto alternatívy v domácej fonotéke, najčastejšie medzi kazetami a platňami, ku ktorých vlastníctvu by som sa pred cudzími nikdy nepriznal, ale nemôžem ich vyhodiť, lebo sú na nich piesne, ktoré mám rád a páčia sa mi, hoci by sa mi vzhľadom na moju predstavu o sebe samom páčiť nemali.

V hľadaní súkromného letného hitu, ktorým vykompenzujem neexistenciu letného hitu spoločného, už som prešiel zopár desiatok predsudkami zaťažených kusov, ale onen letný potenciál som výraznejšie nezačul v žiadnom. Sú náznaky, nevravím, že nie, ale stále to nie je ono. Hľadám totiž medzi šlágrami – teda hitmi, pokojne aj letnými, liet dávno minulých, ktoré už obstáli v previerke časom a ak nič iné, majú na sebe aspoň patinu nostalgie a možno práve preto sa letnej ľahkosti vzpierajú.

Priveľa spomienok sa k nim viaže, už to nie sú len obyčajné piesne, ale konzervy pamäti.

Našiel som kazetu bez konkrétnejšieho popisu, len s nápisom Leto 1990, a keď som sa pokúšal rozpamätať, za akých okolností vznikla, respektíve ako a odkiaľ sa u mňa ocitla, narazil som v katalógu spomienok na biele miesto.

Nič a z kazety spieva Duchoň. Karol, sú tam všetky zásadné songy – balada o polárnikovi Šiel, šiel, Čardáš dvoch sŕdc, V dolinách, nechýba autotematická Hrám a medzi nimi konečne môj súkromný hit tohto leta – slovenská odpoveď na všetky piesne o dídžejovi, ktorý zachráni noc –Primášovo srdce.

Z pokojnej meditatívnej polohy sa v nej úžasný Karol prespieva až do hedonisticko-orgiastických polôh, z ktorých priam vyviera katarzná dionýzovská sila.

Primáš, primáš, primáš, hraj,
kým máš, kým máš, rozdávaj!
Oheň páli, hudba znie,
je v nej vášeň, vyznanie.

Hraj, hraj, hraj,
primáš, primáš, primáš náš,
si náš, si náš, kým nám hráš.
Koľkokrát si tu už stál,
koľkým láskam si sa vzdal,
koľkým si dal ten najkrajší dar.

Kde sa kazeta vzala, stále netuším, na leto 1990 si nepamätám a už vôbec nie na úlohu, ktorú v ňom zohral vtedy už päť rokov mŕtvy Karol Duchoň, ale to je jedno, lebo v Primášovom srdci som našiel dokonalý tohtoročný letný hit, pointu dní, ktoré prežívam, i toho, ako sa cítim.

Bude to krásne pamätné leto.

Ak máte svoje letné hity, pokojne sa podeľte, piesne s príbehmi sú vždy lepšie ako tie bez príbehov. 


Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [98]
:: Súvisiace reklamné odkazy