Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Elena Akácsová | 26.6.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Pomsta kreatívcov manažérom

Blank

Každý človek, ktorý sa živí svojou kreativitou, musí na nich zákonite naraziť, lepšie povedané, musí sa s nimi zraziť a skôr alebo neskôr ich mať plné zuby. Sú obmedzení, nesčítaní a nemajú vkus, nerozumejú predloženej kreatívnej práci, často dokonca nerozumejú ani vlastnému biznisu. Zaujímajú ich len vlastné súkromné profity, a potom už len najnižšie náklady a najvyššie výnosy, nechápu, že niektoré náklady sú nevyhnutné a nesekateľné, a že niektoré prínosy sú dlhodobé a nevyčísliteľné. Na všetko potrebujú porady, prezentácie, harmonogramy, a žiaden definitívny návrh, definitívny termín a definitívne rozhodnutie im nie sú dosť sväté, aby boli skutočne definitívne. Zásadne si vyberajú najhorší z predložených návrhov, majú pocit, že s funkciou im Boh nadelil aj talent kreatívne práce profesionálov vylepšovať vlastnými geniálnymi nápadmi. Majú v rukách moc rozhodnúť, alebo rozhodnutie aspoň minimálne ovplyvniť, a tak sa aj nepriamo úmerne k svojej moci správajú ku každému, kto je od nich závislý. Občas sa medzi nimi nájdu výnimky, ale tie skôr či neskôr nevydržia a odídu inam, alebo sa prispôsobia.

A kreatívci skáču, ako im manažéri pískajú, ticho zúria, jedia antidepresíva a kujú pomstu. Niektorí sa pomstia tak, že o nich napíšu knihu, kde ich totálne zhovädia.

Mne sa pri poslednej prechádzke kníhkupectvom, kde som sa pokúšala rozchodiť nahromadený pracovný stres, zhodou nejakých zvláštnych okolností dostali do rúk hneď dve takéto knihy. Obe napísali kreatívci z veľkých reklamných agentúr, takže nepochybne presne vedeli, o čom a o kom píšu.

 

Danteho peklo v zasadačke
Prvá kniha ma zaujala anotáciou na záložke, ktorá sa začínala slovami: „V zasedačce mamutí telekomunikační firmy probíhá porada jedenácti topmanažerů, mužů i žen. Řeč je sice o akciích, restrukturalizaci a personálním „zeštíhlování“, ale protagonistům běží v hlavách něco jiného.“

Nemohla som odolať, i keď kniha mala nevábny názov Hrubá marža a meno autora Laurenta Quintreaua mi nič nehovorilo. Autor je kreatívec vo veľkej reklamke, odborár (!) a zároveň spoluzaložil anvantgardný časopis. Zvláštna kombinácia. Kniha však vyšla v Odeone, v edícii Světová knihovna, kde sa len málokedy pomýlia vo výbere.

Nuž, pomýlili sa hneď na záložke, pretože v knihe neje o telekomunikačnú spoločnosť, ale o komunikačnú – ako sa dalo z textu vyrozumieť, išlo v podstate o veľkú nadnárodnú reklamnú agentúru, ktorá pohltila viacero menších firiem. Ale to je len taká hnidopišská poznámka, topmanažment je vo všetkých firmách aj tak úplne rovnaký.

Autor sa údajne inšpiroval Dantovou Božskou komédiou. Deväť kruhov pekla, v ktorých Dante Alighieri poznal ľudské necnosti, preniesol Quintreau do súčasného sveta vysokého biznisu. Vnútorné monológy jednotlivých topmanažérov, v ktorých sa v jednej dlhokánskej vete bez ladu a skladu prelínajú útržky toho, čo sa deje v zasadačke, s tým, čo si myslia o prítomných a čo by s nimi chceli alebo nechceli robiť, čo ich trápi, aké sú ich vášne, neresti, deviácie, závisti, frustrácie, choroby.

Znie to zaujímavo, ale číta sa to dosť ťažko, najmä pre neprítomnosť dialógov a v podstate aj akéhokoľvek deja. Monológ každej postavy je napísaný v jednej niekoľkostranovej vete, takže čitateľ sa musí pekelne sústrediť, aby nestratil niť. Napokon, možno je to zámer, veď číta o pekle. I keď každá postava je iná, ich spôsob myslenia nie je nijako odlíšený, ani formou, ani slovníkom.

Podľa autora peklo nás nečaká po smrti, ale v kanceláriách nadnárodnej firmy (súhlasím), očistec je rozmýšľanie o odchode (čiastočne súhlasím) a v nebi skončia iba tí, čo to majú celé na háku (nesúhlasím).

Manažér – Hamlet nášho storočia
Aj v prípade druhej knihy som sa nechala zviesť informáciou, že autor Martin Suter, dnes najčítanejší súčasný švajčiarsky autor, je bývalý kreatívny riaditeľ agentúry GGK. A potom tiež anotáciou, ktorá sa začínala vetou: „Soubor krátkých příběhů, které se odehrávají v honosných kancelářích vysokého managementu, džungli středního úřednictva i světa vyhořelých byrokratů.“

Kniha má názov rovnako ako v origináli Business Class s podtitulom Těžký život managementu. V tomto prípade nejde o román, ale o súbor krátkych dvojstranových fejtónikov, pripomínajúcich, že autor má niečo spoločné s reklamou, len tým, že prekvapivá pointa prichádza vždy v poslednej vete. Inak je to v podstate podrobná a dosť presná etnologická štúdia súkromného a najmä služobného života manažérov, ktorí sa pechoria a lopotia s úlohami bez väčšieho zmyslu a významu, bez veľkých vyhliadok na pozitívnu zmenu, alebo aspoň na to, že v dôchodku budú môcť spomínať na významné pracovné úspechy. Aj keď sa nad ich obmedzenosťou až úbohosťou budete pri čítaní často pochechtávať, nebude to smiech opovržlivý, ale skôr súcitný. Kniha v plnej nahote ukazuje nielen zhovädilosť celého súčasného manažérskeho systému, ale aj to, že manažéri sú sami jeho obeťami a nemajú príliš veľa šancí z neho ujsť. Dokonca o tom ani nemôžu napísať knihu, lebo písať nevedia.

Laurent Quintreau: Hrubá marže (Marge brute)
Vydavateľstvo Odeon, edícia Světová knihovna, 2008 (1. vydanie)
preklad: Zdeněk Rucki, 128 strán

Martin Suter: Business Class, Těžký život managementu
Vydavateľstvo: Mladá fronta, 2008
preklad: Tomáš Kafka, 168 strán


Elena Akácsová  viac od autora »
Vaše reakcie [42]
:: Súvisiace reklamné odkazy