Ako myslieť a nepremýšľať

Stalo sa mi to už nespočetne veľa krát. Zoznámila som sa s nejakým človekom a po prvých vetách, či dokonca ešte pred nimi, som vedela, čo je zač. Akási okamžitá intuícia, že tomuto človeku môžem plne dôverovať, že sa na nič nehrá a to, čo hovorí, má hlavu a pätu. Alebo naopak, od prvého momentu mi na tom človeku niečo nesedelo. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sa mi niekoľkokrát nestalo, že som svoj pôvodný dojem musela dosť zásadne korigovať na základe neskorších spoločných zážitkov, spolupráce a informácií od našich spoločných známych. Lenže najzvláštnejšie na tom všetkom je, že po oveľa dlhšom čase som napokon skúsenosťou aj tak vždy dospela k úplne rovnakému názoru, ako bol ten pôvodný okamžitý pocit. Jednoducho, ak som istý čas pochybovala o svojom prvom dojme, napokon sa mi po nazbieraní dostatočne veľkého množstva informácií aj tak potvrdil ako správny.

Pokiaľ sa mi nedostala do rúk kniha Malcolma Gladwella Mžik, myslela som si, že si to alebo nahováram, alebo sú proste niektoré veci medzi nebom a zemou, o ktorých pochopenie sa nemám snažiť a musím len pripustiť, že je to tak a veriť svojmu inštinktu, nech už funguje na základe čohokoľvek a nech už si o tom racionálna časť môjho ja myslí, čo chce.

Lenže Malcolm Gladwell ma vo svojej najnovšej knihe Mžik zahrnul takým množstvom zaujímavých faktov, vedeckých experimentov a štatistík, že aj racionálnejšia časť môjho ja dostala svoje vysvetlenie. To, čo som považovala za nejakú výnimočnú záležitosť, je vlastne celkom zákonitá vec a stretávame sa s ňou veľmi často a všetci, nielen pri posudzovaní ľudí, ale aj ich vzájomných vzťahov, pri hodnotení situácií, problémov aj vecí.

Ak teda autor dokazuje, že okamžitým inštinktívnym rozhodovaním na podvedomej úrovni sme schopní dospieť k rovnako kvalitnému úsudku, ako keď problém podrobíme dlhodobej analýze, prečo sa potom nezačať výhradne spoliehať na inštinkt? Nuž preto, že náš bleskový úsudok často ovplyvňujú vedľajšie zavádzajúce informácie, stereotypy, zvyky, hodnotové súdy a skratové jednanie. Obzvlášť keď sme v časovom strese, necháme sa strhnúť stereotypmi a predsudkami, a to aj takými, s ktorými v podstate nesúhlasíme. Na druhej strane, čím dlhšie niečo analyzujeme, tým viac údajov získavame a pri rozhodovaní potom prehliadame dôležité informácie a berieme do úvahy aj tie nepodstatné.

Tak ako pri svojej predošlej knihe Bod zlomu, Malcolm Gladwell aj teraz svoje tvrdenia ilustruje množstvom zaujímavých príkladov na príbehoch ľudí, ktorí boli v okamžitom rozhodovaní úspešní, aj na omyloch, ktoré viedli nielen k veľkým finančným stratám, ale aj stratám na životoch. Príklady sú to skutočne rôznorodé, od skúseností znalcov umenia, manželských poradcov, poisťovacích agentov, personalistov, prieskumníkov trhu, degustátorov, až po policajtov a ich nevinné obete. Ak sa dá tejto pozoruhodnej knihe vôbec niečo vyčítať, tak podobne ako v tej prvej, trochu didaktické opakovanie príkladu z úvodu knihy v zhrnutí na konci takmer každej kapitoly.

Práve keď Slovenskom prebehla správa o policajtovi, ktorý rozbil nos sprejerovi pracujúcemu na zákazku bez toho, aby si najprv overil, či má povolenie, som sa v Gladwellovi dočítala, že predchádzať podobným situáciám sa dá prekvapivo jednoducho – stačí, ak policajné hliadky budú pracovať jednotlivo a nie vo dvojiciach. Ak vás zaujíma podrobnejšie vysvetlenie, tak si ho prečítajte v tejto pozoruhodnej knihe.

Malcolm Gladwell: Mžik
Jak myslet bez přemýšlení
Vydavateľstvo Dokořán 2007, 246 strán, z originálu Blink do češtiny preložil Martin Weiss

Knihu na recenzovanie poskytlo internetové kníhkupectvo Martinus.