Prípad podrezávača koní a jeho vznešeného obhajcu

Už dávno som nečítala knihu, ktorá má toľko diametrálne rozličných dôvodov, prečo si ju prečítať a pritom tak málo lákavý titul ako sú dve bežné anglické mená Arthur & George. Koho by napadlo, že ten Arthur bude Sir Arthur Conan Doyle, autor geniálneho Sherlocka Holmesa? Prvý dosť dobrý dôvod na čítanie je teda životopis slávneho autora detektívok a to životopis mimoriadne detailný a plastický, zachytávajúci jeho súkromný i verejný život, jeho konzervatívne názory, literárnu tvorbu a trápenie s postavou, ktorá mierne prerástla svojho autora. Viac už by ako motivácia na čítanie, aspoň pre verných fanúšikov Sherlocka Holmesa, ani nebolo treba. Arthur však tvorí len jednu polovicu knihy. Jej druhú polovicu tvorí život ďalšej skutočnej historickej postavy - nenápadného vidieckeho advokáta s indickým (párskym) pôvodom Georgea Edaljiho. Ak vám to meno na rozdiel od Doyla nič nehovorí a nie ste odborníkom na britský právny systém, ani sa nečudujem. Jeho súdny prípad uvádzaný v skriptách medzi poznámkami pod čiarou ako Edaljiho aféra mal jediný pozitívny výsledok a to ustanovenie inštitútu odvolacieho súdu v Británii. George Edalji bol pre svoju nie celkom bielu farbu pleti a trochu čudácke chovanie krivo obvinený a nespravodlivo odsúdený za písanie anonymov a násilnosti páchané na hospodárskych zvieratách. Podobne ako v Dreyfusovej afére Émile Zola, v Edaljiho afére sa stal verejným obhajcom nespravodlivo obvineného práve sir Arthur.

Tento podivný prípad je teda priesečníkom osudov dvoch diametrálne rozličných ľudí, ktorých život na striedačku v pomalom tempe vykresľuje autor od útleho detstva až do konca života jedného z nich. Citácie z dobovej tlače a súdnych spisov dávajú tušiť, ako dobre má autor všetky detaily naštudované. Verná dobová drobnokresba Britského impéria na začiatku dvadsiateho storočia je teda ďalšou významnou črtou, ktorá by mohla pritiahnuť pozornosť istej časti čitateľov.

Moju pozornosť ku knihe pritiahlo samozrejme známe meno kvalitného autora. Julian Barnes sa stal jedným z najvýznamnejších britských spisovateľov súčasnosti najmä vďaka postmodernému románu-eseji Flaubertov papagáj a knihe História sveta v 10 a ? kapitolách. Mňa osobne však najviac nadchol prvou knihou, ktorá sa mi od neho vďaka inzinovskej recenzii Jara Ridzoňa dostala do rúk, a to románom Jak to vlastně bylo? V nej rozpráva príbeh tragického milostného trojuholníka ústami a očami všetkých troch postáv. Pre úplnosť v slovenčine vyšiel od Barnesa v roku 2002 ešte román Keď ma ešte nepoznala o ničivej retrospektívnej žiarlivosti.

V prípade Barnesa však nie je veľmi rozumné očakávať nielen podobné témy ale ani rovnaký autorský štýl. Naopak, pri jeho neuveriteľnej chameleónskej schopnosti písať vždy úplne inak sa dá s istotou očakávať len to, že sa nebude nijako opakovať. Tak je aj v prípade Arthura & Georgea. Poctivý konvenčne a chronologicky vyrozprávaný biografický román je zložený z dvoch nezávislých výpovedí, ktoré v istom momente spojí spoločný záujem, ale napriek tomu sa ich dva odlišné svety vlastne vôbec neprepoja. Barnes pedantne dodržiava jazyk a ducha doby, takže ak v niečom môže čitateľa, či skôr čitateľku iritovať, tak sú to ultrakonzervatívne názory, dodržiavanie aj tých najhlúpejších tradícií a povýšenecké správanie sira Arthura voči ženám.

Čitateľ, ktorý autora pozná a celý čas podvedome očakáva ďalší autorov literárny experiment, bude možno trochu sklamaný, pretože na takmer 500 stranách žiadne prekvapenie nepríde. Najzaujímavejším momentom je sám spisovateľ Arthur Conan Doyle, ktorý využije pri pátraní okolo prípadu Georgea Edlajiho možnosť prevteliť sa do svojej slávnej postavy a urobiť zo seba dedukčného génia a z vlastného života aspoň na chvíľu napínavú detektívku. Lenže v reálnom živote nestačí byť geniálnym detektívom a ani tento román nekončí logickým brilantným rozuzlením, kde každá indícia presne zapadne tam, kam má, takže polícia a súd už vlastne nemajú čo robiť a kde pochybiť. Arthur sa nechá svojou rolou mierne uniesť a tým sa napokon dopustí porovnateľných omylov a manipulácií, z akých sám verejne obviňuje políciu a justíciu.

Ak ste doteraz od Juliana Barnesa nič nečítali, možno toto nie je najjednoduchšia voľba odkiaľ začať spoznávať jeho tvorbu a pochopiť, prečo patrí medzi najvýznamnejších britských spisovateľov. Z románu Arthur & George to totiž na prvý pohľad nemusí byť celkom zrejmé a tak tomu budete musieť jednoducho veriť.

Julian Barnes: Arthur & George
Z angličtiny přeložila Zora Wolfová. Světová knihovna, sv. 56. Odeon, Praha 2007.

Knihu na recenzovanie poskytlo internetové kníhkupectvo Martinus.