Keď doťaháme empétrojky, pôjdeme s kamošmi na pivo

Aj my tu v magazíne, čo sme neprišli na svet so striebornou lyžičkou v ústach a nezjedli ňou múdrosť sveta, s rukami za chrbtom často bezmocne sledujeme, ako nám veci rýchlo a vo veľkom miznú pred očami. V hudbe je to obzvlášť bolestivé, preto sa nasledujúca rubrika autoterapiou s placebo efektom snaží túto frustrujúcu skutočnosť nepatrne zmierniť. Každý utorok v nej čisto subjektívne vyberáme plus-mínus sedem kusov rôznej hudby, plus-mínus jednu na každý deň týždňa, ktorá by vás z rôznych nižšie (ne)vysvetlených dôvodov mohla potešiť, vytočiť, a, najlepšie, motivovať k vlastnému objavovaniu.

Dnes výnimočne jedna kapela, zato echt myspaceová a špeciálne podrobná.

Mám veľmi rád Akumu. Je to temný kráľ hadoukenu. Je jeden z tých čudnejších, pretože bol tajnou postavou v druhej časti Street Fightera, vraví líder kapely Hadouken! James Smith.

V diskusiách pod hudobnými recenziami na tomto webe sa už viackrát pertraktovala domnienka, že tu často píšeme o (hlúpych? nepodstatných? nezaujímavých?) myspace kapelách. No, ako myslíte. Ale nevšímať si myspace a jeho kapely – či kapely a ich myspaceové profily – a pritom ostať doma v súčasnom hudobnom kurze sa nedá. Hadouken! by ste nemali považovať len za myspace kapelu, akých je teraz v sieti habadej, Hadouken! sú iba jedni, sformovali sa v Leeds, ale pre jednoduchšiu cestu k podpisu zmluvy s labelom prišli do Londýna.

Ich názov, japonský neologizmus, je priamym odkazom na bojovú techniku, vlnivý pohyb rúk s vykrútenými päsťami z videohry Street Fighter, pri hraní ktorej členovia skupiny podľa vlastných slov (Milujeme videohry!) strávili istý čas. Mimochodom, film Street Fighter s Kylie Minogueovou sa spevákovi/MC Jamesovi Smithovi nepáči: To bolo príšerné. Keď ho nakrútili, mal som asi 9 rokov, a keď máte 9 rokov a nepáči sa vám nejaký film, musí byť asi dosť zlý, tvrdí Smith v rozhovore pre Popjustice.

Náčrt filozofickej koncepcie týchto piatich mladých ľudí: podľa nich žijeme v zrýchlenej dobe, keď niekedy nie je čas ani na cédečká. Koncom minulého roka prvýkrát ponúkli poslucháčom ucelenú zbierku piesní, tzv. USB mixtape. K dispozícii bola v limitovanej edícii na fleške, teda USB kľúči. EP pomenované Not Here to Please You sa celkom vydarilo: obsahuje remixy Bloc Party alebo rapera s gitarou Plan B a singlovky Hadouken!, ktoré boli už aj predtým internetovou vychytávkou. Súčasťou mixtape bol aj vtedajší singel Leap of Faith (ktorý kapela označuje za experiment, a preto ho ani na aktuálnej debutovej platni nenájdete. Vyšiel iba v bonusovej verzii na iTunes, nájdete ho, ak si zoženiete USB mixtape).

Album Music For An Accelerated Culture je logickým nasledovníkom predchádzajúceho materiálu. Hadouken! sa na ňom vybláznili. Vznikla zbierka párty songov, spájajúca zvuk nedávnych nu-raveových projektov, ale napríklad aj raný sound Prodigy. Ten pri skúmaní jednotlivostí, z ktorých Hadouken! zmiešali svoju unikátnu zvukovú polohu, zaručene postrehnete. Grime v disko-punkovom šate, texty o babách a nekonečných zábavách, pitkách i bitkách. Svoje hudobné pôsobenie kapela nemyslí za každú cenu vážne a rozhovory s ňou potvrdzujú názor, že táto mlaď (sa) chce hudbou najmä zabávať. Napokon, ako priznáva frontman, spievať má cenu len úprimne, on rapuje o svojich postojoch a zážitkoch.

Prvý singel kapely – That Boy That Girl – je logicky aj na albume, pretože ním Hadouken! prvýkrát upútali ľahkosťou, akou skĺbili tri samostatne sa javiace žánre: nu-rave, britské gitarovky, grime (alebo obšírnejšie: pesničkársky textársky cit pretavený do rapovania). Je tu skutočne tá pankáčska priamosť slová súkajúceho a talentovaného Alexa Turnera, je tu aj šialenosť z rozpáleného tanečného parketu. Slová sú tvrdé, slang nevyberaný, práve tak, ako každodennú realitu nevystihnete konformne ulízanými výrazmi. Smith tu ako MC hovorí o vzťahoch i o svojich rovesníkoch, v ktorých sa nevyzná.

Singel Get Smashed Gate Crash neponúka až takú objavnosť ako jeho nástupca Crank It Up, ktorý ako singel oficiálne vyjde na konci júna. Výborná skladba o súčasnom živote mladých ľudí – stiahni a napáľ si pesničku, daj si ju ako profilový myspace song, urob si playlist, nastav zvonenie v mobile. Ďalej sú tu texty o vzťahoch alebo nočných krčmových príhodách. Smithovo svieže veršovanie podčiarkuje dance-punková frivolnosť.

Životný štýl, to je aj obliekanie sa podľa toho, akú hudbu počúvate, Hadouken! ako správni trendsetteri nič nepodceňujú. Pozrite si, čo kapela nosí a bude vám jasné, že bláznivý nu-rave posunutý do grindie, teda spojenia indie a čisto britského grimeu, plus svietiaco farebné oblečenie idú dokopy. Hadouken! sú momentálne na výslní a zaujímajú mnohých poslucháčov z radov britských tínedžerov. O to, čo s nimi bude ďalej (s kapelou, nie s britskými deckami), kam sa posunú na ďalšej platni (ak sa, pravda, nerozpadnú), teraz až tak nejde. Ani nu-rave tu nebude večne. Z toho si však táto kapela ťažkú hlavu nerobí.

Za chvíľku pozornosti stojí rovnako aj jej „neoficiálny“ materiál, predovšetkým spomínaná USB mixtape či početné a podarené remixy (na svoje kompilácie ich pokojne radí aj francúzsky tanečný label Kitsuné).

Okrem hromady festivalov už absolvovaná koncertná šnúra v Japonsku, na leto chystaná Austrália, uplynulý víkend Česko (mimochodom, za zorientovanosť v aktuálnom vývoji hudobnej scény si organizátori Planet Festivalu zaslúžia obdiv).

O Hadouken! by ste mali vedieť. Sú súčasťou aktuálnej zrýchlenej kultúry a sú originálni. To celkom stačí na to, aby ste si ich vypočuli a sem-tam pri ich ráznych songoch možno aj poskočili. Prípadne robte to, o čom spieva frontman Smith: Drink, smoke, fuck, fight.