Víkend s veselými upírmi

Vampire Weekend vznikli len v roku 2006 a ešte pred vydaním albumového debutu o nich v NY Times napísali, že aj keby žiadnu oficiálnu platňu nevydali, stále to je najlepší americký debut uplynulého roku. 

Posielanie nahrávok po rôznych internetových blogoch – vskutku nič originálne v prípade akejkoľvek dnes začínajúcej kapely. Ale spoločná záľuba v africkej hudbe? To už veru áno. Spolužiakov zo školy, ktorí sa rozhodli založiť kapelu, dnes uznávajú na stránkach Rolling Stones aj v Británii a do katalógu ich zaradil prestížny label XL Recordings.  

Keď kapela vznikla, Ezra Koenig (gitara, texty, spev) mal za sebou cestu do Indie a hranie v lo-fi projekte Dirty Projectors a Rostam Batmanglij (klávesy a cca sedemnásť ďalších nástrojov a funkcií) prišiel na Columbia University študovať filmovú hudbu. Rytmickú sekciu naplnili spolužiakmi (Chris Baio – basgitara, Christopher Tomson – bicie). Členovia Vampire Weekend mali najskôr recesistickú rapovú zostavu, potom, v prvom ročníku na univerzite, pod názvom Vampire Weekend Ezra, nakrútili upírsky film. Tento názov neskôr prischol aj spoločnej, seriózne myslenej, ale stále veselo ladenej kapele.  

Tá už hrala na intrákoch a miestnych intelektuálskych sedeniach. Záľuba v spájaní britpopových, indie, newvaveových a afrických rytmov sa stupňovala, po sieti sa začali šíriť prvé demáče, kapela hrala u Lettermana a v iných TV show (napríklad vedno so Supergrass a The Kills) alebo na spoločných koncertoch s The Shins či Animal Collective.  

Raritné demá sú dnes stále prístupné, ale to najlepšie od VW hľadajte na oficiálnom eponymnom debute. Ak na začiatok misie po vychytených časopisoch a rádiách bola požiadavka veľkého hitu, splnil ju song A-Punk. Veselý, bizarný, (milo) infantilný a, áno, aj punkový. Ak je reč o hranosti v rádiách, hneď nasledujúca pesnička Cape Cod Kwassa Kwassa o vzťahu na diaľku, ktorý napokon, našťastie, končí v spoločnej posteli, sa dostala na popredné priečky, aj keď vôbec nebola singlom.

Pieseň obsahujúca prvky africkej muziky sa zapáčila hudobným dramaturgom a aj vďaka nej si o tomto albume prakticky všade prečítate ako o nadviazaní na odkaz Paula Simona a jeho platňu Graceland. V pesničkovom popevku však objavíme meno iného velikána, Petra Gabriela. VW radi ironizujú, čo platni pridáva dobré body. V songu Boston počuť opäť punkového ducha, tentoraz obohateného o sláčikové nástroje, hudobne pripomína do popu ponorené rockabilly Jacka Pe?ateho. 

Ak vás VW doteraz ničím neohúrili, ale nepohrdnete troškou elektroniky, možno vás prekvapia piesňou One, kde spájajú svoje inšpirácie s automatickými bicími a mašinkami. Walcott je epický príbeh z už spomínaného upírskeho filmu o chlapíkovi, ktorý musí urobiť zopár hrdinských činov („Walcott / Fuck the women / From Wellfleet“), aby zachránil svet. 

Dnes už (bohužiaľ) nemá význam písať o kapele ako o najväčšom objave za posledných X rokov, mesiacov, týždňov, dní alebo hodín, pretože kapiel takto označovaných je fakt veľa, čím sa vyššie uvedené pochvaly stávajú nezmyselnými. Takže: táto kapela je v niečom netradičná a originálna (najmä pre tie africké inšpirácie a trendy zvuk), ale zasa nie bohvieako prelomová. V každom prípade veselá, čo niektorým poslucháčom môže stačiť a potešiť ich. A na zahodenie určite nie je ani jej celkom svieži zvuk, ktorý môže pomôcť prevetrať vašu temnotou a dlhou zimou trápenú dušu.