Všade dobre, Jape najlepšie

Jape je pseudonym Richieho Egana. Spolu so svojím dlhovlasým kamošom tvoria kapelu, ktorá sa nazýva – Jape. Je otázne, nakoľko má samotný Richie prehľad v tom, či tieto štyri pekne znejúce písmenká tvoria názov jeho kapely, alebo meno jeho samého. Ujasnime si to preto už na úvod: keď napíšem Jape, myslím Richieho.

Obaja páni pochádzajú z Dublinu, no svojou hudbou búrajú tradičnú predstavu írskeho pesničkára s deravou španielkou pod krkom. Tu sa totiž nedá hovoriť o folku, ale skôr o experimentálnom indie-pope. Jeho posledný koncert na Slovensku, ktorý sa odohral v bratislavskom Nultom priestore v novembri, bol jednou z najviac pozitívnych udalostí našej klubovej scény roka 2007. Preto nastal najvyšší čas vyraziť do susedného veľkomesta skontrolovať, čo sa za toho polroka v jeho tábore udialo.

Na prvý pohľad sa toho až toľko nezmenilo. Ubudol bubeník, charakteristického humoru však neubudlo ani o trošku. Pribudlo množstvo analógovo-elektronických hračiek, lebo ako mi po koncerte hovoril samotný Jape, nechce sa mu babrať s notebookmi. Preto zo skladieb vytŕčal zvuk osemdesiatych rokov, ktorý svojou starobou len dopĺňal komickosť celej atmosféry koncertu. Škrobený priestor viedenského Haus der Musik sa po pár úvodných notách zmenil na diskotéku, kde viac ako polovica zúčastnených vstala zo stoličiek, aby sa vlnila do mechanického beatu automatov a bizarne znejúcich zvukov.

Zvukové hračky zabávali. Loopy, oldskúlovo znejúce vokodéry, opakujúce sa gitarové a klávesové linky so sebou okrem sviežeho zvuku prinášali pocit, či sa náhodou nezabáva viac samotné duo ako diváci. Jape s imidžom postavičky z komiksu, s veľkou hlavou a malým telom pôsobil vtipne, jeho sympaticky roztržitý spevácky i ľudský prejav mal občas chybičky, no vyviazol z toho bez úhony, pričom najviac vynikal schopnosťou vystreliť si zo seba samého. Definitívnou bodkou za všetkým tým absurdným bola, podobne ako v A4, óda na jeho rodáka, speváka Thin Lizzy, Phila Lynotta so zničujúcim rozsekaným refrénom hovoriacim za všetko. Look. At. The. Fucking. Moon! Nasledoval výbuch smiechu. A nie jeden.

Moja súkromná kontrola dopadla nad očakávania úspešne. Koncert bol rovnako milý a nútiaci k úsmevu ako ten spred polroka. Čas, ktorý ostáva do najbližšej Japeho návštevy, môžeme vyplniť jeho novým albumom nazvaným Ritual. Ten sa dostane do obchodov (určite nie našich...) o niekoľko dní. A ak bude mať rovnakú úroveň ako jeho koncerty, netreba sa ničoho báť.

Jape, 31. 5. 2008, Haus der Musik, Viedeň

Foto: autor