Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Barbora Hrínová | 28.5.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Pošli ďalej, lebo skapeš!

Blank

Fwd: FW: _ Veľké šťastie  

Pomysli na každú z týchto vecí a uvidíš, čo sa stane!

- zamilovať sa
- vyhrať v lotérii
- cestovať okolo sveta
- zdediť veľké dedičstvo

Pošli túto správu najmenej trinástim ľuďom, a uvidíš, že šťastie ťa stretne o štyri dni!   

Žiaľ, ja nikdy nič neuvidím, pretože reťaz pretnem. Napriek tomu, že v hre je moje šťastie, láska aj financie, ďalej zásadne neposielam! Myslím si totiž, že ide o kapitálnu hlúposť, hoci sa niekomu môže zdať, že nemám zmysel pre humor.
Občas rozmýšľam, kto je pôvodcom reťazových hier. Pochybujem, že  mu záleží na mojom šťastí. Mohol sa aspoň podpísať, ale tým by spochybnil svoju autoritu. Ľudia lepšie poslúchajú príkazy, ktoré zdanlivo nikto nediktuje.
Možno je to nejaký Fero z Hodkoviec, ktorý si z podpory v nezamestnanosti zaplatil kurz pozitívneho myslenia v okresnom meste, a teraz sedí s laptopom pod čerešňou, fajčí marsku a z dlhej chvíle posiela do sveta takéto maily ako lastovičky. Keby pripojil svoju fotku, už by to nebolo také. Čarovné.     

V reálnom živote sa tvorcovia spoločenských hier hľadajú ťažko, ale v materskej škôlke je všetko jasné ako na dlani. Ja som si tam všeličo všimla, určite aj preto, že som tam vďaka starostlivým rodičom chodila ako vzorný inšpektor – len raz za týždeň.
Stála som nad skupinkou detí ako strážna veža a pokúšala sa pochopiť podstatu ich hry. Zdala sa mi príšerne nudná, ale myslela som, že som nepochopila nejaký fígeľ, ktorý ju robí príťažlivou. Cítila som sa ako debil, čo zavŕšil prudký úder do hlavy, ktorý spustil nezastaviteľný plač. Udrel ma chlapec, ktorého meno s nemeckým priezviskom znamenalo v slovenčine Čierny Peter.
Nevyzeral ako karta, s ktorou prehrávate. Mal blond vlasy a tváričku ako z reklamy na Danone. Tĺkol často a rád. Mal dve cieľové skupiny, do oboch som patrila: tých, čo sa nehrali a dievčatá.
Keď úder schytala Barborka v ružových pančuškách, postavila sa ku mne a spolu sme lámali rekordy v nepretržitom plači. Prežívali sme zvláštnu spriaznenosť, nielen vďaka rovnakým menám. Dokázalo ju rozplakať všetko, vyliata malinovka, zvýšený hlas, neposlušná šnúrka na topánke. Barborka bola citlivá duša.     
Obe nás zachránil Lacko, nad ktorým už Čierny Peter dávno zlomil palicu, a tak sedel sám v kúte za stolíkom, len s farbičkami, a dosiahol majstrovstvo v kreslení koní. Zasvätil nás doň. Bol náš princ, ktorý nás na bielom koni bral za hranice pekelného sveta škôlky.
Odvtedy uplynulo veľa času a škôlka mi v mysli vybledla, pretrvala iba veľká zbierka portrétov koní.   

Zrazu sa však v mojom živote zjavila Barborka. A bolo to skutočné zjavenie, zaliate množstvom svetiel, ktoré osvetľovali vilu Vyvolených. S vyrazeným dychom som lúštila tie známe črty. Bola to ona.
Čudesná ako sfinga, spolovice stará Barborka, mala dokonca aj ružové pančušky, ale v noci si ich rázne strhla a zmenila sa na šelmu, ktorá odvážne súložila pred celým národom.
Cez deň jedla čokoládu a plakala pre každú hlúposť, za čo ju mnohí obviňovali z afektu, ale ja som vedela, že sa nepretvaruje. Bola mi dostatočne blízka aj bez toho, aby som ju videla nahatú v sprche, len som nerozumela, prečo sa tam, preboha, prihlásila!
Vymyslela som si teóriu. Barborka by určite nezniesla byť mimo, keď môže byť Vyvolená. Plakala by nad svojou všednosťou a nedôležitosťou. Plakala by nad premrhanou šancou zlepšiť svoj osud.
Pri predstave malej, úbohej a mediálne neznámej Barborky ju zaplavila taká vlna plaču, že sa radšej prihlásila do hry.  

Niekedy v tých dňoch som sa dozvedela, že Čierny Peter robí kariéru ako gay porno herec a potichu som sa škodoradostne usmiala.
Napadlo mi, že o tom, že sa tu budeme hrať na Vyvolených, rozhodol niekto podobný jemu. Nejaký mizogýn, ktorému promiskuitné správanie v pochybných sférach vynieslo kapitál, ktorým roztočil ďalší biznis. On sám leží pod palmou niekde na Maledivách, cucká malibu a neviditeľnou rukou tlčie po hlave všetkých, ktorí „nehrajú“.
Barborka údery opäť nezniesla. A ja ju chápem, veď sedieť celý život v kúte a kresliť kone nie je bohviečo.

Ale aby som stále nenariekala, minule mi prišiel krásny mail:  

Fwd: FW:
Pozri na hviezdy a niečo si strašne želaj. Potom pošli tento mail aspoň tridsiatim ľudom. Ak to neurobíš, o päť dní sa stane toto: Zastane za tebou muž, vytasí nôž, bodne ti ho do chrbta a ty sa zvezieš s chrčaním na zem.     

Presné a pravdivé. Nezapojiť sa do spoločenských hier môže byť  životu nebezpečné.



Barbora Hrínová   viac od autora »
Vaše reakcie [100]
:: Súvisiace reklamné odkazy