Kráľovskí synovia a dcéry

Sons And Daughters – This Gift
Zatvoriť sa na celé leto do vidieckeho domu, žiadna telka ani telefón, po večeroch hrať karty, popíjať a pracovať na nových singloch. Predstava trocha klaustrofobická, no pre Glasgowčanov zo Sons and Daughters očividne ideálny postup, ako stvoriť ďalší vydarený album. Zvuk, ktorý sa nedá porovnať s inou známejšou kapelou, iba ak s ich predchádzajúcim albumom.

This Gift má oproti The Repulsion Box hladší, ucelenejší zvuk bez agresívnych gitarových riffov, hoci spev zostáva na hranici popového lovesongu, nadšeného výkriku a zachrípnutého vzdoru. Dvanásť rytmických  pesničiek, ktoré vás nútia aspoň klepkať si ukazovákom po stehne. This Gift, štvorminútová pesnička, podľa ktorej je pomenovaný album, možno naopak. Jeden z jasných dôkazov, že kapela nepotrebuje ohurovať vyumelkovanými sólami. Prekvapí bláznivá Chains, ktorá vytŕča zvukom pripomínajúcim infantilnú melódiu z winnetuoviek. Napočudovanie to nie je na škodu. Rozvláčna Iodine slúži ako spomaľovač, možno na oddýchnutie, aby sa synovia a dcéry do toho mohli opäť naplno oprieť v House In My Head a Goodbye Service, ktoré pripomínajú ich staršie neočesané divoké gitarovky.

Album plný energie a sily, ktorým skupina opäť spravila krok dopredu bez toho, aby zanevrela na svoje začiatky. Po dopočúvaní sa vám naraz zdá tých dvanásť pesničiek až smutne málo.

The Royal We – The Royal We
Šesťčlenná veselá kopa z toho istého mesta ako vyššie spomínaní, možno susedia z toho istého vchodu, no nie hudobní. Jediné, v čom sa na seba podobajú, je frekvencia používania ooh ooh aah v pesničkách. Pri počúvaní sa nemôžem zbaviť potreby použiť slovo skočný. Viem si predstaviť, ako pod ich pódiom 15-ročné chlapča podupkáva nohou, zatiaľ čo 24-ročná ženština kúsok vedľa vyskakuje meter dvadsať.

Ich hudba je bezstarostná, možno ako oni sami. Spojenie elektrickej gitary a ťahavých huslí ozvláštňuje jednotlivé pesničky, a tak trocha bráni, aby sa stali súčasťou nerozoznateľnej rádiovej kaše. Výnimkou z celku je Wicked Game, kde sa spomalí celý rytmus, v ktorom je album rozbehnutý. Spev znie omnoho pokojnejšie, aj keď refrén je odkričaný. Hudba ich rozhodne baví a je to počuť.

Asi jediný výrazný nedostatok albumu je akoby neukončenosť skladieb. Pesnička jednoducho prestane, aj keď vy by ste potrebovali ešte aspoň jeden úder trsátkom, poprípade tie husle, aby to bolo skutočne ono. Takto vo vás ostane zvláštny pocit s potrebou tlesknúť. Inak stačí prehliadnuť drobnú chybu krásy a zistíte, že s The Royal We sa nedá pokaziť ani párty na priváte, ani akcia v klube.

Albumy na recenzovanie poskytla distribučná spoločnosť Wegart.