Think Locally, Fuck Globally

S Jurajom sme sa tešili ako malé decká. Po dlhšom čase pre nás prijateľný koncert.

Bez väčších stylingových zdržovačiek – išli sme predsa na punk – stačilo cvaknúť lístok v MHD, ovládať sa a nehulákať juchú už na ulici. Uhladené prostredie Divadla Aréna nijako nenasvedčovalo chystanej tešenici. Nechali sme za päť korún naše bundy tete šatniarke a mohli sme ísť kričať juchú smelo a nahlas.

Predkapela rozhojdala divákov v príjemnom reggae rytme... Omyl! Kto nepoznal kapelu Skindred, určite nečakal od zavalitého dreďáka vo farbách Jamajky spojenie reggae, punku a metalu. Ruky z vreciek vám vytrhol nielen úžasný prechod z ľahkého spevu do driveových vokálov, ale aj slušné, sem-tam punkové riffy a vplyv moderného metalu, ktorý bolo z tejto newportskej kapely sem-tam cítiť. Tí, čo využili ponuku stráviť čas pred Gogol v rade na pivo, a že ich bolo požehnane, môžu ľutovať.

Čakanie na emigrantov, ktorí prerazili v Néwjórku, sa predĺžilo do štvrť na desať, možno aj pre interview, ktoré ochotne poskytovali najpunkovejšie vyzerajúcemu TV moderátorovi na Slovensku. Keď konečne strhli záves za pódiom, škeril sa na nás zelený jeleň ohlasujúci Gypsy Punk Revolution! Bez väčších okolkov sa už pri prvých tónoch začalo pogo, za aké sa teda nikto zo zúčastnených nemusel hanbiť. Setlist pozostával z albumov Gypsy Punks Underdog World Strike a Super Taranta, čiže ak ste vystačili s dychom, pokojne ste si mohli zakričať známy text do majku, ochotne poskytnutého frontmanom Eugenom. No väčšinou ste nevystačili, a tak sa Eugene musel uspokojiť aspoň s tým AAAAAA, ktoré bolo do rytmu.

Naozaj multietnický, a o to lepší, bol dojem z pesničky Tribal Connection, keď spevák predkapely, Benji Webbe, vybehol na pódium a okrem refrénu si dovolil aj malú improvizáciu, ktorou nič nepokazil. Hodina ubehla ani neviem ako. Pri Think Locally Fuck Globally účinkujúci vytiahli asi všetky esá, ktoré mali pre divadelnú smotánku pripravené. Tanečnice-vokalistky udržovali rytmus činelmi, spevák využil zvuk vedra. A táto exhibícia mala byť aj poslednou energiou, ktorú boli Gogol Bordello ochotní obetovať. Nastalo patetické, kontaktné lúčenie sa s publikom, plné potriasania rúk, potľapkávania po pleciach, kývaní a ďakovaní.

Koho si sa dotkol?
- Basáka a huslistu. A ty?
- Speváka a jednej tanečnice.

Potom ticho a tma. A vzápätí: We want more! We want more! We want more!

A aj bolo. More. Eugene sa vrátil a prvú minútu Alkoholu zvládol sám so svojou gitarou Drum Machine Have No Soul. Keď sa k nemu pridal zvyšok kapely, upil si z vína a spoločne frčali ďalších štyridsať minút, počas ktorých sme si s kapelou zaspomínali na Karpaty aj na čudného strýka.

Mali sme, čo sme chceli. Bolo jednoduché uhádnuť, kto sa vracia z koncertu.

Pre mňa najlepší bordel, aký som kedy zažila v divadle.

Foto: Filip Drábek