Pánu učiteľovi z popkultúrnej lásky

Aj my tu v magazíne, čo sme neprišli na svet so striebornou lyžičkou v ústach a nezjedli ňou múdrosť sveta, s rukami za chrbtom často bezmocne sledujeme, ako nám veci rýchlo a vo veľkom miznú pred očami. V hudbe je to obzvlášť bolestivé, preto sa nasledujúca rubrika autoterapiou s placebo efektom snaží túto frustrujúcu skutočnosť nepatrne zmierniť. Každý utorok v nej čisto subjektívne vyberáme plus-mínus sedem kusov rôznej hudby, plus-mínus jednu na každý deň týždňa, ktorá by vás z rôznych nižšie (ne)vysvetlených dôvodov mohla potešiť, vytočiť, a, najlepšie, motivovať k vlastnému objavovaniu.

Dnes inak. Preto, lebo posledná prednáška o filmových žánroch s režisérom Stanislavom Párnickým bola perfektná. Nie že by inokedy nebola, ale v utorok špeciálne išla pánu profesorovi karta. Veľa sme sa smiali, tak naozaj, rozoberali popkultúru a s ňou aj hudbu, takže som sa dnes rozhodla venovať vám, pán profesor, niekoľko tipov, keby ste mali chuť, napríklad pri čakaní na ostrú v Ordinácii, niečo počúvať.   

Vlastne ste ma inšpirovali, keď ste chceli príklad nejakej fanúšikmi hystericky obletovanej súčasnej hviezdy a my len tak sme treskli Amy Winehouse. Podľa mňa dobrý tip, a to pre rôzne veci: vlani boli noviny plné cien Grammy, čo vyhrala, jej hrubých očných liniek, odkazov rôznych odborníkov, nech prestane fetovať a začne priberať, a vystopovaných miest, v ktorých sa skrývala pred svetom. Keby ste sa niekedy rozhodli navštíviť jej koncert, treba rátať s tým, že ona naň vysoko pravdepodobne nepríde. 

Stačila banálna zvuková zhoda písmen, aby sme z kapely Echo and The Bunnymen so spolužiakom Lukášom urobili Umberto Eco and The Bunnymen. Tá je len naša a tretí album, ktorý s davom skeptikov a tešiteľov pokrstí v Bologni pod arkádami menovec sám, na spadnutie. Čo na tom, že kapela neexistuje a existovať ani nebude, keď nás zakladanie stále ďalších hudobných projektov baví ešte viac než bľabotanie o filmoch, ktoré nikdy nenakrútime?

Na prednáške sa spomenul aj Orson Welles. Neodvážim sa tvrdiť, či a akú kapelu by majster mystifikátor mohol mať rád, a ešte aj dnes, ale grify niektorých vybraných by hádam celkom ocenil. Napríklad Burialovo zatĺkanie skutočnej identity, koncepčné diletantstvo CSS, alebo fakt, že s prvým albumom Klaxons sa to môže skončiť/začať ako s Wellesovým filmovým debutom. A áno, ešte aj kapela Orson. Taká tiež funguje.

A potom fungujú aj ľudia ako Nick Cave. S temnou dušou, čo bolí a tvorivosť posiela na výlety všelikam. Ten pán vie skladať, hrať a spievať, vymýšľať poéziu aj prózu. A nie tak dávno sa vraj zašil niekde na vidieku, začal písať a údajne za tri týždne, takto, ako keď lusknete prstami, napísal scenár k The Proposition, ktorý bol neskôr aj zrealizovaný. A že mladý scenárista nemá mať po takomto niečom temno v duši.   

Antické divadelné slávnosti, ktoré ste tiež na prednáške opisovali, boli podľa vás také, že aj Pohoda je proti nim šuviks. Tú som už zažila, a je to možné, ale v prípade anglického Glastonbury, kde sa zas až tak ľahko dostať nedá, by som možno s vami nesúhlasila. Na jednom z najväčších európskych hudobných festivalov sa tento rok lámu tradície, keď jedným z headlinerov by mal byť rapper JAY-Z. Britské cieľové skupiny, zvyknuté spájať si túto akciu automaticky s trendy gitarovými kapelami, tak teraz bojujú, radosť sledovať ich vyplakávania verzus jasoty.

Pokiaľ ide o gitarovú hudbu, ak vám niekto bude niekedy posmešne tvrdiť, že kapely s názvom začínajúcim sa na The a končiacim na s sú jeden a ten istý ostrovný shit, usmejte sa a povedzte im, že práve preto idete v The Killers. Britský dojem, ale originál z  Las Vegas, gitary, ale aj charakteristické klávesy a iné chutné detaily.

Tu mal pôvodne byť projekt troch študentov od nás zo školy, ktorí si po prednáškach v ateliéri zvukovej skladby z pretlaku získaných informácií vymýšľajú hudobné bizarnosti. Znejú síce príšerne, ale sú drzí a sebavedomí, navyše jeden z nich má so svojou katolíckou výchovou a sklonom mentorujúco prehovárať k masám potenciál kafrať raz do svetovej politiky, možno tak ako Sir Vox alebo Sir Geldof. Budú teda slávni chlapci. Rozhodne viac, než keby mi v roku 2023 zvučili môj filmový debut. Žiaľ, na poslednú chvíľu sa rozhodli svoj profil myspace utajiť. Tak im škoda. A vám veľa zdaru.