Futbal k sebe priťahuje najväčších idiotov z populácie

Pre extrémne menej chápavých: toto nie je samostatný článok, ale výber z článkov, ktoré som prebrowsoval v uplynulom týždni a niečím ma zaujali, a k tomu sem-tam dáky môj komentár. Kliknutie ľavým tlačidlom myši na linku vás dostane na predmetný článok.

Ďalšia smrť veľkého človeka. Odišiel český výtvarník a spisovateľ Vladimír Preclík. Jeho napoly spomienková a napoly esejistická Drevená knižka patrí k mojim najobľúbenejším knihám a rád sa k nej vraciam. A jeho nádherné drevené plastiky sú pastvou pre oči. Česť pamiatke veľkého umelca a dobrého človeka.

Český herec Svatopluk Beneš patril k stabilným a zdanlivo nesmrteľným oporám českého filmu, a to od prvorepublikových, cez protektorátne, až prakticky po úplnú súčasnosť (jeho posledným vystúpením bol film Želary z roku 2003). Našinec si ho bude asi najviac pamätať ako zúfalého nadporučíka Lukáša z dvojdielneho Švejka režiséra Karla Steklého. Zamladi bol odsúdený na úlohy milovníkov, medzi jeho parádne úlohy z toho obdobia patrí postava mládenca Ríšu z nádherného impresionistického filmu Rozprávka mája (1940). Tento veľký herec bol posledné roky života už veľmi chorý a smrť bola preňho vyslobodením. O pár dní by sa bol dožil 89 rokov. Jeho filmy tu ostanú s nami aj naďalej.

Český prezident Václav Klaus je v poslednom období pomerne frekventovanou figúrou v českom bulvári. Môžu za to jeho mimomanželské avantúry, s ktorými sa tuším už ani neskrýva. Veď čo sa bude skrývať, keď o tom už všetci vedia? Škoda, tým sa podstatne znižuje počet ľudí, ktorí si ho vážia. Tu je rozhovor, ktorý poskytol bulvárnemu denníku Aha.

Jeden z politikov, ktorých si najviac vážim, je Augusto Pinochet. Vždy som tvrdil, že práve takýto Pinochet nám v Československu chýbal v roku 1989, asi by tu bol užitočnejší než divadelný autor šíriaci pravdolásku. Tu je o Pinochetovi trochu viac.

Pinochet očividne nebol futbalový fanúšik. To ani ja nie som. Osobne je mi tento šport pomerne odporný už aj preto, že k sebe priťahuje najväčších idiotov z populácie. No najviac mi prekáža, že keď sa stretnú dva tímy idiotov, tak pri tom musí asistovať polícia, ktorú si platím zo svojich nemalých daní. A určite nie pre bezpečnosť nejakých idiotov fanúšikov. Preto sa stopercentne pridávam k návrhu Jiřího X Doležala, reportéra Reflexu, ktorý očividne tiež nepatrí k žiadnym ultras.

Trápnu hru na Valašské kráľovstvo (a následné opičenie sa po tom v podobe ešte trápnejšieho Záhoráckeho a iných pseudokráľovstiev) som vždy bral ako infantilnú zábavku nevyzretých osôb, ktoré nemajú inú možnosť vyniknúť. Že by sa za tým mohol skrývať nejaký zaujímavý kšeft, mi ani len na um nezišlo. Mea culpa. Po prvé som v tých veciach pomerne naivný a hlúpy a po druhé, ja viem zarobiť len na tom, čo urobím vlastnou hlavou a rukami. Momentálne má tzv. valašský kráľ, teda herec Bolek Polívka, starosti, aké by som chcel mať aj ja.

Pred nejakým desaťročím som dosť často pracovne lietaval hore-dolu po Európe a pamätám sa na chvíľu, keď nás dakedy v roku 1997 z Paríža do Prahy viezlo lietadlo ČSA (volalo sa Košice) a hrozne som si pochvaľoval stravu na palube. Po dvoch týždňoch na francúzskej kuchyni (ktorá rozhodne nepatrí k mojej obľúbenej) mi náramne dobre padli české žemle, znojemské uhorky, pražská šunka a plátkový syr Primátor, a to všetko s českým pivom. Ten ich catering bol skrátka úplne iný ako v lietadlách iných spoločností, napríklad Air France či British Airways. A teraz sa dozvedám, že to všetko je už nenávratná minulosť.

Je Poľsko budúci garant európskej slobody?

Čo (možno) nevieme o politickej korektnosti?

A čo nevieme o spoločnosti či klube K231?

Asi pred troma rokmi som si ako fajčiar urobil malú prestávku a v podstate ju mám doteraz. Nepriviedlo ma k tomu nič iné, iba lakomosť. Uvedomil som si, že – zjednodušene povedané – existujú nejakí páni, ktorí vyrábajú produkt, ktorý vlastne nemá vôbec žiadny pozitívny účinok, skôr naopak, a navyše vyvoláva závislosť. Raz sa chytíte a už od vás po celý život pravidelne inkasujú nemalé peniaze za svoj bezcenný produkt. Tak toto nie! A odvtedy som nedal za cigarety ani korunu. A teraz dorazila na Slovensko tzv. elektronická cigareta.

Vedľajším produktom fajčenia je paradentóza a s tým súvisiaci odporný zápach z úst.

Laserové tlačiarne sú škodlivé, preto vo väčšine firiem stoja na chodbe.

A na záver trochu zábavy: Slovák čosi vtipné zažije na slovenskom veľvyslanectve v Londýne, celkom vtipne o tom napíše a v diskusnom fóre ho ešte vtipnejšie zotrú čitatelia. Tak sa mi to páči. Ako hovorí sprostá Anča vo filme Muzika: Sranda musí byť.

Váš Oblak v nohaviciach