Príbehy, emócie. Ľudia.

V americkej Nebraske žije muž s najväčším nádorom na svete. Váži päťdesiatsedem kilogramov a zdeformoval mu už väčšiu časť tela. Začal rásť pred desiatimi rokmi, muž podstúpil mnohé operácie, no metastázy mu po nich rastú ako huby po daždi. Je zázrak, že žije. Ak sa životom dá nazvať uväznenie v jeho dome, pretože pre veľkú záťaž je takmer imobilný. Stáva sa však aj to, že si časť svojho nádoru naloží na fúrik a ide sa poprechádzať. Vtedy na ulici nastane hystéria. Deti mu uskakujú z cesty a s krikom utekajú domov, kde spolu so svojimi rodičmi vykúkajú spoza záclon a trasú sa od karcinofóbie. Starosta už ponúkol mužovi milión dolárov za odsťahovanie. Ale muž peniaze nepotrebuje. Má ich dosť. V súkromí svojho domu totiž vyrába prstene, do ktorých namiesto perál vkladá rakovinové bunky. Je to zvláštne, ale práve v USA, kde sa ľudia rakoviny veľmi boja, idú na dračku. Vyvolali už módny ošiaľ a muž musel kolekciu dámskych prsteňov rozšíriť o mužské, detské, ale aj svadobné obrúčky. Tento biznis mu vyniesol rozprávkové bohatstvo. Netreba mu však závidieť. Pretože hoci spí na posteli s baldachýnom, nikdy nevie, či sa dožije rána.  

V japonskom mestečku Hakone žije Kazuko, ktorej život poznamenala vzácna porucha, extrémna forma nymfománie, prejavujúca sa už v ranom detstve. Takéto dieťa si nemôže pomôcť a neustále prejavuje žiadosť pohlavného styku. V oidipovskej fáze neostalo pri nevinnom flirte s ockom, ale Kazuko ho vyslovene zvádzala, a keď jej nechcel vyhovieť, dostávala hysterické záchvaty. Nešťastník musel na tri roky rodinu opustiť. Rozzúrená Kazuko sa po jeho odchode rozhodla svojmu trápeniu spraviť rázny koniec a zviedla svojho pediatra, ktorý jej detskej tváričke ľahko podľahol. Strata panenstva v štyroch rokoch priniesla Kazuko celý rad sociálnych problémov. Veľký problém nastal hneď po zaškolení. Skúsená Kazuko dvíhala pred svojimi spolužiakmi sukničku, tí nechápali, čo od nich vlastne chce, čo viedlo k výbuchom zlosti na oboch stranách. Matka usúdila, že bude lepšie, keď sa Kazuko bude vzdelávať v súkromí domu. Zaobstarali jej súkromného učiteľa – renomovaného profesora, a zároveň pedofila, ktorý bol schopný poskytnúť svojej zverenkyni vzdelanie na úrovni a zároveň ju plne uspokojiť. V takomto prostredí sa Kazuko darilo a keďže bola veľmi nadaná, v šestnástich rokoch sa dostala na univerzitu. Vybrala si medicínu a jej cieľom bolo stať sa špičkovou chirurgičkou. Na internáte zažila šťastné obdobie, pretože jej túžba sa nevymykala priemeru. Problém opäť nastal v zamestnaní. Kazuko sa vďaka svojej šikovnosti rýchlo vypracovala na vedúcu špičkového chirurgického tímu a boli jej zverované len tie najťažšie prípady. Raz na ňu však pri transplantácii srdca prišla neovládateľná túžba a kým ju asistujúci lekár stihol uspokojiť, pacient skonal. Svedomitá Kazuko svoj čin veľmi ľutovala a vyvodila z neho konzekvencie. Spálila diplom a usúdila, že najlepšie urobí, keď sa zamestná vo verejnom dome. Tam jej práca išla veľmi dobre, čoskoro bola schopná uspokojiť viacerých mužov naraz. To však vyvolalo nevôľu jej kolegýň, bezprizorne sŕkajúcich kolu pri bare. Vychrstli jej hrniec vriacej vody do tváre, čo Kazuko veľmi znetvorilo. Potom ju už nechcel žiaden muž a musela z verejného domu odísť. Ubytovala sa v malej chatke na osamelom pobreží. Tak skončila. Škaredá, zúfalá, osamelá, nešťastná. Jedinú spoločnosť jej robí hydrant.

Slovenská rosnička Karin Krásnohorská je známa nielen svojím precíteným prednesom počasia v zimnom období, ale aj veľkou láskou k zvieratám. Nám sa podarilo nazrieť do jej bytu a presvedčiť sa o tom na vlastné oči. Dvere nám otvoril veľký medveď Damián. Trochu sme sa zľakli, ale Karin nás ubezpečila, že všetky jej zvieratá sú vykastrované a prešli kurzom spoločenského správania. A naozaj. Medveď nám pomohol s kabátmi a zavesil ich na krk žirafe Nine, placho sa krčiacej v kúte. Pri vstupe do obývačky na nás čakal celý roj vínnych mušiek. Pred telkou sedela skupinka rozkošných psíkov, pozorne sledujúcich reklamu a vyberajúcich si, akú potravu im má Karin kúpiť.

Karin sa pochválila, že chová aj tarantulu Silviu, ktorá však bola natoľko taktná, že keď si náš kameraman povzdychol, že trpí arachnofóbiou, ani sa neprišla ukázať.

Vo vani plávali húfy rýb. Svojho najväčšieho miláčika lososa Viliama vytiahla Karin z vane, ovalila ho tĺčikom a pripravila nám ho na smotane. Museli sme uznať, že bol ozaj na zjedenie. Keď vyberala zmrzlinový dezert, z kúta mrazničky na nás žmurkol ľadový medvedík Karol. Vo vysokom pohári chová Karin päť rosničiek, s ktorými každý večer rozoberá svoj výkon. Treba však povedať, že Karinka nie je žiadna sodomistka a v posteli s ňou spáva jej nový priateľ Axel. Zo svojej lásky však zvieratká nevylúčili. V starej perine, ktorej sa Karin nechce vzdať, medzi nimi spávajú miliardy roztočov.

Paľo G. vypol telku. Vstal, narovnal sa a prešiel do chodby. Nádor, ktorý ho vystrašil pred štyrmi rokmi, sa ukázal byť nezhubný. Žena v kuchyni tĺkla mäso ostošesť, no vášeň medzi nimi už dávno vyprchala a návalu jej túžby sa nemusel obávať. V izbe sedel syn. V akváriu za jeho hlavou osamelo plávala jediná rybka. Možno mala kedysi meno, ale Paľo ho už zabudol. Prešiel na balkón a zapálil si. Pred ním sa kľukatila známa petržalská cesta a hrad v diaľke mal sto rokov štyri veže. Keď sa vrátil do izby, zaplavil ho pocit nesmiernej všednosti a obyčajnosti. Jeho manželstvo bolo fádne ako zlatá obrúčka, čo ho omínala na prste. Zdalo sa mu, že nielenže neprežil žiaden výnimočný príbeh, ale ani jedinú bláznivú epizódku.

Paľo vošiel do kuchyne, vybral veľký nôž a rozhodol sa, že sa so svojou ženou konečne porozpráva od srdca k srdcu.