Poviedka 2007 a Poviedka 2008

Vydavateľ Koloman Kertész Bagala Vás srdečne pozýva na Literárne soirée, ktoré sa uskutoční v piatok 4. apríla 2008 o 18. hodine v divadelnej sále A4-nultý priestor (bývalé Véčko) v Dome kultúry na Námestí SNP 12 v Bratislave.

Program:

Stanislav Rakús: Excentrická univerzita
krst nového románu a beseda s autorom

Poviedka 2007
krst zborníka najlepších prác a beseda s porotcami a ocenenými autormi

Poviedka 2008 Datalock
vyhlásenie 12. ročníka literárnej súťaže

Moderuje Dado Nagy,
hudobný hosť Ľubo Burgr.

Ochutnávka vín Handzuš & Handzuš.

Poviedka 2008
Koloman Kertész Bagala vyhlasuje 12. ročník literárnej súťaže Poviedka 2008 Datatock. Predsedom poroty je Peter Darovec, členmi poroty sú Igor Hochel, Jaroslav Šrank, Oliver Bakoš, Svetlana Žuchová a Balla. Príspevky sa prijímajú poštou od 4. apríla 2008 do 30. júna 2008. Slávnostné vyhlásenie výsledkov bude 25. augusta 2008 a odovzdávanie cien s krstom knihy Poviedka 2008 sa uskutoční 13. októbra 2008.
Súťaž je verejná, anonymná a neviaže sa na nijaké spisovateľské, spoločenské či politické organizácie. Zúčastniť sa jej môže autor s poviedkou napísanou v slovenskom jazyku v rozsahu maximálne 15 normostrán. Nepodpísaný príspevok sa zasiela v 3 kópiách. Autor svoje meno, adresu a telefónne číslo napíše na tlačivo prihlášky a priloží v zalepenej obálke k súťažnému príspevku.
Prihlášku a všeobecné podmienky pre účasť v literárnej súťaži nájdete na internetovej stránke www.poviedka.sk.

Poviedka 2007
Jedenásteho ročníka literárnej súťaže Poviedka 2007 sa zúčastnilo 557 autorov. Na základe rozhodnutia poroty bolo ocenených 10 poviedok: Gabriela Alexová: Bodka za letom (3. miesto), Mila Barinych: Pohľadnica z Istrie, Ladislav Kravčík: Cesta do Bratislavy, Martin Marek: Robo, Richard Pupala: Zo školy a domov (1. miesto), Sasa: Hra, Miro Šifra: Tvoje rozhodnutie neísť za Irmou Weinerovou, Andrea Tibenská: Nehovor mi to, Katarína Uhrová: Rispekt (2. miesto), Bohuslava Vargová: Dieťa. V zborníku sú okrem poviedok uverejnené aj medailóny autorov, informácie o priebehu súťaže, zoznam poviedok, ktoré postúpili do druhého a tretieho kola a predslov predsedu poroty Máriusa Kopcsaya.

Románová kompozícia Stanislava Rakúsa Excentrická univerzita
nadväzuje na jeho predchádzajúce prózy Temporálne poznámky (1993) a Nenapísaný román (2004). Svojím poetologickým uchopením – sujet rozprávania a počúvania, text v texte, román v románe, zrkadlová kompozícia, personálna narácia, dôraz na detail, analytický princíp – vytvára spolu s účinkovaním niektorých, zväčša vedľajších postáv s predchádzajúcimi prózami žánrový útvar voľnej trilógie. Platí to i napriek tomu, že na rozdiel od Temporálnych poznámok a Nenapísaného románu, situovaných do normalizačného obdobia, siaha fabulárny čas Excentrickej univerzity až do päťdesiatych rokov minulého storočia. Rozprávačský systém Excentrickej univerzity vychádza z optiky vekovo staršieho, dvadsaťdeväťročného, intelektuálne a recesne disponovaného, invenčného poslucháča vysokej školy, ktorý pred univerzitným štúdiom prešiel rozličnými zamestnaniami a životnými skúsenosťami (práca v rozhlase, vyučovanie na strednej škole, základná vojenská služba) a s nadhľadom a ambíciou vytvoriť román mapuje svojím sujetovým rozprávaním pomery na excentricky ležiacej univerzite v jej ťažkých, rozličnými deformáciami poznačených časoch. Táto situácia sa skryto konfrontuje s geniálnymi výkonmi ruskej literatúry 19. storočia, ktorá je predmetom vyučovania. Tonalita prózy je groteskná, ironická, no i láskavo humorná. Tento rozmer podporuje aj to, čo by sa dalo nazvať radosťou z rozprávania. V románe sa uplatňuje poetika rámca, ktorý však nelikviduje ústrednú príbehovú líniu. Napriek tomu, že próza má voči svojim dvom predchádzajúcim častiam už spomínaný trilogický a kontinuitný charakter, ide v nej o originálnu a autonómnu textovú situáciu, založenú na spájaní vysokého s nízkym, fiktívneho s metafiktívnym, arteficiálneho s empirickým. V tomto dosahu má aj slovo „excentrickosť“ ambivalentný charakter. Koordináciou hovoriaceho a textového rozprávača vzniká dobre čitateľný a zároveň náročný románový celok. Próza sa síce orientuje na zvrátenosť doby, z ktorej vychádza, zároveň však má nadčasovú intenciu. Je to tak i preto, že jej predmetom je popri iných látkových okruhoch sféra filológie, umeleckej literatúry, ľudskej tvorivosti a jej opaku, ale aj konfrontácia povrchnosti, pôžitkárstva a obmedzenosti s duchovnou hĺbkou a prenikavou, na okraj vytláčanou intelektuálnou kvalitou.