Kritická reakcia: Neberte mi spinning!

Môj vzťah k športu je špecifický. Alebo, povedzme si to priamo: strelený. A keď tak nad tým rozmýšľam, skôr by sa hodilo dnes často pertraktované slovíčko extrémny. Dva roky zúrivo športujem: behám, plávam, posilňujem, bicyklujem sto jarných kilometrov, behám s pieskovou vestou... aj keď vonku prší či sneží, behám. A potom dva roky nič. Kysnem pred telkou, fajčím tri škatuľky a vypijem tri pollitrové kávy denne, o druhej ráno si vychutnávam praženicu a nejaké morbídne dielo súčasného autora. Mňam život ukážkového lenivca.

V takýchto čudných intervaloch som v podstate prežila život, až kým som si pred tridsiatkou nevstúpila do svedomia, že bude zrejme nevyhnutné spraviť niečo pre seba. Zjavne si to myslel aj šéf, ktorý istým vyvoleným šupol zadarmo vybartrovanú permanentku do fitka. Hlboko sa ma dotklo, že som sa ocitla medzi nimi a dlho som sa odhodlávala absolvovať prvú hodinu.

Úvodná hodina v posilňovni zostala raz a navždy len úvodnou. Muži-skrine (volám ich tak, lebo majú skutočne držanie tela aj chôdzu ako kusy nábytku) ma vyhadzovali zo strojov, vraj tam majú svoje série. Z rotopédu som padla po nekonečne dlhých ôsmich minútach, z bežiaceho pásu som padla po prvých sekundách a pre zjavné nadšenie kolegov-skríň som naň už ani radšej nevystúpila po druhýkrát. Našla som sa na žinenke akútne cvičiac brušáky. To môžem aj doma, zúrila som a zízala na vyše stokilové, neprirodzene spotené telá fučiace pri ultra moderných strojoch.

Kamoška vymyslela tai-chi. Všetko by bolo fajn, ale po pár týždňoch intenzívneho vžívania sa do rôznych zvieratiek sme si uvedomili, že vlastne polovicu hodiny venujeme starenkám, ktoré sa zacvikli napríklad v polohe lietajúceho motýľa, lebo ich už ramenné a iné kĺby dávno prestali poslúchať. Pri takýchto cvičeniach vám jednoducho hrozí, že sa telocvične narvú nadšenými dôchodkyňami, ktorým musíte prispôsobovať tempo, intenzitu a často aj nervy. Podobne to bolo aj pri Pilatesovi. Empatický inštruktor v prvom rade odblokovával ženy nad 50 rokov a my ostatné sme mohli byť vykrivené, ako len sme chceli. Joga ma chytila na celý spomínaný dvojročný interval. Čaro bolo zrejme v tom, že som ju necvičila masovo, ale každý večer s mojím predpotopným prehrávačom, z ktorého ma opantávala Enya či Cardigans, v pokoji som si naťahovala hnáty a dýchala na 21. Netvrdím, že som to robila ako pravoverný jogín, ale po dvoch rokoch už bola ohybnosť vcelku slušná. A tak trochu som aj machrovala – nikomu som neprezradila, že mám v stavcoch vrodenú chybu, vďaka ktorej spravím mostík ako gymnastka. To je staré tajomstvo medzi ortopedičkou a mnou.

V joge som spravila kardinálnu chybu. Zašla som si ju zacvičiť medzi pospolitý ľud. Akási powerjoga, predpokladala som, že nový hit z Ameriky. Po pätnásťminútovke bez akéhokoľvek rozcvičenia a poskakovania v štýle aerobiku sa usmiata cvičiteľka spýtala, či niekto chce pauzu. Zdôraznila som to pre istotu trikrát: „Ja, ja, ja!“ Kým som si stihla sadnúť, ona bola hore a znova hopsala. Direktívne som sa spýtala: „A tá pauza nebude, alebo ako?" Dostalo sa mi odpovede: „Cvičíme, cvičíme, Chaturanga!" Vošlo do mňa sto čertov a vybuchla som: „Toto nie je Chaturanga Dandasana, slečna!" Zbalila som si karimatku, so vztýčenou hlavou odkráčala spomedzi magorov, čo si práve ničili šľachy, a cestou domov som do seba sebakriticky hustila, prečo som sa musela narodiť s takouto cirkusovou povahou neschopnou riešiť veci s rozvahou. A bolo po joge.

Tae-bo malo svoje grády, ale inštruktorka akosi pozabudla na cvičiace holky a makala vo svojom tempe 60 minút, takže my ostatné sme sa drvivú väčšinu času pomerne nápadne ulievali. Trúfam si povedať, že by jej nestíhala ani Jane Fondová. Teda, tá už vôbec nie. Tá stíha len na prestrihanom videu.

Nedávno som objavila spinning. Exaktne povedané, objavia ho kamarátka a mesiace do mňa hustila, aby som ho šla skúsiť. Prelomiť druhé praženicové kvasiace obdobie je vskutku náročné. Ide o samotný moment, potom sa už v pohode veziete. A preto som dĺĺĺho tvrdo papuľovala, že bicyklovať vnútri je bohapustý nezmysel, jednostranná záťaž a veľká hodinová nuda. Nakoniec som sa odhodlala, celou cestou tam používajúc vulgárny slovník smetiara, alebo ak chcete, Zuzany Fialovej. Po prvej hodine sa slovník šokujúco zmenil na oslavné ódy na spinning. Bohovský inštruktor, ktorý ma pochválil pre dodržiavanie tepovej frekvencie, malé, príjemné štúdio bez masovky, bez silikónových ciciek v tip-top aerobikových úboroch a skvelá muzika. Fascinovala ma najmä muzika. Na druhú hodinu som si uvedomila dokonca aj jej význam. Neslúži na to, aby som si v duchu vyrevúvala Limp Bizkit, lebo sú proste dobrí, ale preto, aby som spolu s nimi bikovala do tempa. Chytré dievča, vravím si.

Počiatočný teoretický odpor voči tomuto športu sa radikálne zmenil. Chvíľu som si dokonca vyčítala, ako sa môžem tak prihlúplo, nadupadná adrenalínom, po de facto nudnej činnosti, usmievať na všetky svetové strany. Nadšenie získalo vážnu štrbinu po prečítaní kritického článku na mnou vysoko favorizovanej stránke T-Station. Môj spinning tu niekto takto drasticky potupuje! Kritika si vyžaduje ešte brutálnejšiu kritiku, a preto otvorene tvrdím, že spinning nie je o zdolávaní imaginárneho Kriváňa! A náš najlepší inštruktor na svete nikdy na cvičení nepoužil slovo zadok! A nie je nás tam narvaných 15 sestier v jednej miestnosti! Necítim sa stádovito, nepotrebujem k športu umelú lesnú vôňu a už vôbec sa necítim, akoby som predvádzala bizarnú spartakiádu. Máte vy vôbec Boha pri sebe? Po prelomení kvasiaceho obdobia, v najkritickejších okamihoch, mi naservírujete takúto ničím nepodloženú kritiku fanatickej zástankyne Greenpeaceu, ktorá sa ocitla v nesprávnom čase na nesprávnom mieste? A vyvodíte z toho všeobecne platný záver, že spinning je ďalšou tuctovou masovou záležitosťou pre vymleté blondínky, čo chcú zbaliť bruchatých milionárov? Rezolútne odmietam. A pýtam sa: je dnes zdravšie vybehnúť s bikom do „voľnej" prírody? Napríklad na vozovku, kde sa 200-kilometrovou rýchlosťou predháňajú nablýskané audiny, alebo na bratislavskú hrádzu s dvadsiatimi cyklistami, pätnástimi korčuliarmi a deviatimi psami na meter štvorcový? Asi už nám vážne ostáva len možnosť voľby menšieho zla. Ale trvám na tom, že spinning tým zlom rozhodne nie je.