Nedeľa podvečer pred čínskou ambasádou

Od zastávky metra Hradčanská smerom k pražskej vilovej štvrti Bubeneč sa trúsili skupinky ľudí s tibetskou vlajkou. Na miesto prišlo asi tak dvesto ľudí, o niečo viac než pred polrokom na demonštráciu proti barmskému režimu, ktorá sa konala na Národní třídě.

Vtedy v Barme sa to skončilo zatýkaním mníchov a Barma zo správ zmizla. Pravdepodobne rovnako sa to skončí aj s demonštrantmi v Tibete. Ak zmiznú len zo správ, bude to ten lepší prípad.

Podľa politológov je za udržaním barmskej diktatúry aj výrazná diplomatická a ekonomická podpora Číny, podľa tibetských zahraničných spravodajcov stoja za (snáď) desiatkami mŕtvych v Tibete čínski vojaci a policajti. „Čína, špína!“ využívajúc zvukomalebnosť češtiny pokrikujú expresívnejšie ladení pražskí demonštranti.

Toľko správy zo sveta.

Naopak, z domácich zdrojov vieme, že slovenskí športovci sa chystajú na olympiádu, paradoxne, na tej letnej to Podtatrancom ide lepšie ako na zimnej, vodné športy alebo čokoľvek iné, z Pekingu sa bez medaily nevrátia. Mimochodom, Tibet: podľa článku 51 športovej charty MOV je športovcom zakázané venovať sa náboženskej alebo politickej propagande, na štadióne alebo na území olympijskej dediny budú teda chodiť odetí v zmluvnom oblečení národného olympijského výboru. Samozrejme, s tričkom Freedom for Tibet by to už nebolo fair play.

Športovcom zostávajúcim na pochybách nech je vzorom prístup slovenských politikov.

Tráviť voľný čas na kubánskej ambasáde patrí k vládnemu dekóru, protesty novinárky pri návšteve stredoázijského diktátora Nazarbajeva  prehluší štátna hymna, prípadne nezvykle aktívna slovenská polícia. Namiesto extenzívneho vyjadrovania sa k stavu ľudských práv vo svete, predsa len – zabaviť sa pri futbale, automobilových pretekoch, v minulosti popíjaním drienkovice, je o čosi jednoduchšie a napokon pre národ zrozumiteľnejšie. Aj pre niekdajších absolventov právnických fakúlt.

Pre ostatných občanov SR, nepohybujúcich sa vo vrcholovom športe alebo vrcholovej politike, dávam do pozornosti mnou zažitý nedeľný variant.

Občan Havel (väznený za obranu ľudských práv zhruba v období, keď do komunistickej strany vstupuje mladý právnik Róbert Fico) spolu s ministrom Bursíkom patria k rečníkom večernej demonštrácie. Bursík číta zhromaždeniu kritický text vyhlásenia Ministerstva zahraničných vecí ČR k situácii v Tibete. Prítomní zapaľujú sviečky a vonné tyčinky. Na jednej z budov českého parlamentu visí tibetská vlajka, napriek opatreniam o protokol dbajúceho predsedu poslaneckej snemovne.

Naozaj neviem, čo sa v tom čase odohrávalo v Bratislave, podľa správ nič. Pre dobro všetkých a našich hospodárskych vzťahov dúfam, že mojito na kubánskej ambasáde čoskoro nahradí nejaká podobne lepkavá alternatíva na ambasáde čínskej.

Nechcem predbiehať, ale rok 2008 si zapamätáme ako rok neuveriteľného hospodárskeho rastu. Najlepšie dvojciferného, tak ako v Číne. Tiger k tigrovi. A najmä aby tá olympiáda vyšla. Nám športovo a im ekonomicky. Tak ako starí Slováci tisíc rokov nazad, hlavne by sme nemali zabúdať byť na seba hrdí. Po lete vyznamenať seba samých aj našich olympionikov štátnymi cenami. Od premiéra až po prezidenta.

Pre Tibeťanov je olympijský rok 2008 možno poslednou príležitosťou pripomenúť svetu 57 rokov trvajúcu okupáciu.

V stredu 19. 3. o 18. hodine sa pred čínskou ambasádou v Prahe uskutočnilo druhé protestné stretnutie.

Autorka videa, z ktorého sú fotografie: Alexandra Šimegová