Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Peter Pišťanek | 12.3.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Čím viac sa snažím, tým je to horšie

Blank

Čím viac sa snažím, tým je to horšie
Mám priateľku, veľmi ju ľúbim. Chodíme spolu vyše roka. Spočiatku sme sa cítili ako telepatické dvojčatá, všetko bolo nádherné a vo všetkom sme si rozumeli. Úplne sme si vystačili len sami dvaja, často sme sa pristihli pri tom, že myslíme na to isté, že máme tak veľa spoločného. Potom jej niečo na mne začalo vadiť a dosť ochladla. Vysvetľovala, že vraj sme začali príliš hrr-hrr, a že v podstate ani nechcela taký intenzívny vzťah, že ju to zväzuje a že najväčšiu hodnotu pre ňu predstavuje sloboda. To pre mňa je tou hodnotou láska. Nechápal som, čo chce, ako sa dá v rozbehnutom vzťahu ubrať plyn? Veď predsa keď milujem, tak milujem! A ju milujem tak, ako som nikoho nemiloval! Bojím sa, že sa rozídeme. Mám pocit, ako keby som ju omrzel. A čím viac sa snažím, tým je to horšie. Čítam si jej staré esemesky a ako keby to teraz bol niekto iný. Čo môžem robiť, aby to všetko bolo ako predtým?
Fedor, 23

Zlá správa na začiatok: už nikdy to nebude ako predtým. Váš vzťah s priateľkou je plný neistoty a nejasností: ona očividne nevie, čo k Vám cíti, a Vy zasa neviete, na čom ste, no predovšetkým sa bojíte rozchodu. Teda toho, že ju stratíte. Strach Vás paralyzuje a je logické, že sa potom dopúšťate chýb. Myslím, že ste sa na ňu príliš namotali. To sa občas vyskytne, takéto vzbĺknutie emócií, podobné výbuchu hypernovy, ktoré však s naozajstnou láskou nemá veľa spoločného. Vyzerá tak, ale nie je ňou. Väčšinou ide len o projekciu – pre človeka je milovaná bytosť akýmsi projekčným plátnom, na ktoré si premieta svoje vlastné predstavy. Je to bolesť z márneho hľadania svojho duchovného dvojčaťa, svojej ženskej polovice, svojej animy, premenená na vášeň. Ak je to obojstranné, môže to chvíľu vyzerať ako úžasná, ohromná, silná láska. Človek chodí po svete ako keby bol na nejakej droge, všetko je preňho nádherné a úžasné, myšlienkami je stále pri milovanej bytosti. Žiaľ, takýto symbiotický vzťah je energeticky neuveriteľne náročný. Človek vtedy horí na plný plyn, cíti sa ako prúdové lietadlo s permanentne zapnutou forsážou. Zákonito sa stane, že pri takom lete sa veľmi rýchlo minie palivo. Vaša priateľka ho, zdá sa, minula skôr. Ženy v tomto majú menšiu palivovú nádrž. Alebo sú vecnejšie ako muži. Jedného dňa sa zobudila bez láskyplného búšenia srdca, horúčka jej prešla a ona sa pozrela na Vás triezvymi očami. Nie ste prvý ani posledný.

Obávam sa, že tento vzťah sa už medzi Vami prestal vyvíjať k niečomu lepšiemu či novému. Vaše záchvaty strachu, že o ňu prídete, z Vás robia závisláka. Čím ďalej, tým menej lásky bude k Vám cítiť a príde pohŕdanie. Čo s takou závislou láskou, čo s takým závislým mužom? Je to ako všade chodiť s obrovským a ťažkým batohom na chrbte. Taká láska vlastne ani láskou nie je. Nemilujete ju, ale svoju predstavu, ktorú ste si do nej premietli. Možno o nej ani nič neviete. Možno ste len plný seba a svojho strachu. To nie sú dobre rozdané karty pre trvalý vzťah.

Čo Vám môžem poradiť? Azda jedinou šancou je, že sa od nej načas odpútate. Nemyslím tým rozchod, skôr to, že by ste jej nemali byť stále k dispozícii. Nevrhajte sa po mobile ako sliepka po špaku, keď vidíte, že volá ona. Občas jej to jednoducho nezdvihnite. Občas majte svoj vlastný program bez nej. Znovuobjavte svojich starých priateľov a svoje záľuby. Som si istý, že intenzívny ľúbostný vzťah, v ktorom ste boli celý rok, spôsobil, že ste sa im odcudzili. Jednoducho sa pokúste byť zasa sám sebou. Žite svoj vlastný život, nie ten jej. Iba tak budete mať pre ňu nejakú hodnotu, jedine tak sa pre ňu môžete opäť stať príťažlivým a zaujímavým. A ak nie, tak to radšej rozseknite. Radšej nech to bolí, než by ste sa mali zobúdzať a zaspávať so strachom v srdci. Ako nejaký narkoman, ktorému nechcú dať dávku. V tomto prípade platí prevrátená verzia porekadla môjho deda: „Radšej sa naraz zľaknúť, ako sa v kuse báť.“ Veľa šťastia.

Poznámka autora:
Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Svoje otázky môžete napísať sem. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel. Podstatne mi uľahčíte život, ak vo svojom príspevku použijete diakritiku.



Peter Pišťanek  viac od autora »
Vaše reakcie [100]