Je mi ľúto sa s ňou rozísť

Je mi ľúto sa s ňou rozísť
S priateľkou chodíme vyše roka a mám pocit, že náš vzťah sa nikam nehýbe. Ona je na mňa nesmierne naviazaná, nie že by mi robila žiarlivé scény, len na mne lipne a ja sa cítim, ako keby som stále chodil po svete s päťdesiatkilovým psychickým plecniakom. Je trochu hysterka, čo som si na začiatku nevšimol, považoval som ju za trochu vášnivejšiu babu. Lenže ona ma tou svojou prilepenosťou paralyzuje. Už som sa s ňou chcel rozísť, ale ona skončila u psychiatra. Napokon ma svojím sexom zviedla znova a opäť sme začali akože od začiatku. Lenže moja láska k nej už nie je, drží ma pri nej len technicky kvalitný sex (v tomto je špička), pretože je to pohodlné. Svoju budúcnosť už s ňou nespájam. Som na úteku. Neviem si predstaviť, že by som s ňou založil rodinu alebo čo. Povedala mi, že ona žije len pre mňa, a že ak by ma mala stratiť, tak nechce žiť. To nie je pre mňa veľmi povzbudivé, mať ju na svedomí. Zasa na druhej strane nedokážem s ňou existovať. Ale ani od nej odísť, je mi jej ľúto. Ako to rozumne ukončiť bez výčitiek svedomia a hysterických scén?
Sergej, 24

Tu sa ukazuje platnosť výroku, že hysterky sú možno skvelé v posteli, ale na spoločný život sa veľmi nehodia. Existujú v zásade dva druhy vzťahu: jeden je taký, kde každý partner rešpektuje toho druhého a ponecháva mu veľký priestor slobody, druhý je takpovediac symbiotický, kde tí dvaja sú na seba naviazaní takmer telepaticky, takže si vystačia sami a zaobídu sa bez kohokoľvek iného. Je otázkou, ktorý z týchto dvoch štýlov je lepší. Pri tom prvom treba rátať s istou vzájomnou ľahostajnosťou, pri tom druhom zasa partneri začnú zanedbávať svoje okolie, priateľov atď. Horšie je, keď jeden z partnerov je nastavený na symbiotický vzťah, a druhý má pocit, že takýto vzťah ho dusí. V takejto situácii je ťažko radiť. Keď už je láska preč, nemá zmysel vo vzťahu ďalej zotrvávať. Pýtate sa, ako to urobiť, aby bolo čo najmenej obetí. Skúsenosť hovorí, že nemá zmysel naťahovať to, ani nerobiť z toho akúsi dočasnú rozluku („oddýchnuť si od seba“), nevzbudzovať v nej plané nádeje a odhodlania („budem oňho bojovať“). Treba to rozseknúť a doslovne ju odstaviť. A nenechať sa v najbližších týždňoch, možno mesiacoch vyprovokovať k vysvetľovaniu, odôvodňovaniu. Naopak – nekomunikovať. Ak to bude nutné, zmeniť si číslo mobilu. Budete zasypaný výčitkami, možno aj vyhrážkami, že si niečo urobí. V žiadnom prípade sa nemusíte cítiť zodpovedný za nič, čo Vaša bývalá podnikne. Musíte to ustáť. Vyzerá to hrozne drsne až sadisticky, ale toto je aj v jej záujme a určite jej to ublíži menej, ako naťahovať sa s ňou hore-dolu a nechať ju utápať v neistote. Lebo aj keď je hysterka, určite cíti, že niečo nie je v poriadku, a len ten, kto poznal strach narcistického srdca z toho, byť opustené tým, koho doteraz považovalo za najbližšieho človeka, si vie predstaviť tú nevýslovnú úzkosť. Lenže tá už nepatrí Vám, Vy s tým nemáte nič spoločné. Urobte to rýchlo a bez váhania a v konečnom dôsledku to bude čestnejšie a humánnejšie než to, čo robíte teraz.

On onanuje!
Nedávno som sa nechtiac stala svedkom tajného onanovania môjho manžela (pritom náš sexuálny život je aj po piatich rokoch manželstva veľmi aktívny a myslela som, že aj obojstranne uspokojivý). Manžel nevie, že o jeho onánii viem, nedala som mu nič najavo, no zistila som, že sa ma to dosť dotklo a trochu ma to aj urazilo. Vedeli by ste mi vysvetliť, prečo muži onanujú, aj keď „to“ majú takpovediac každý deň?
Erika, 30

Každý z nás má iné požiadavky na frekvenciu a intenzitu pohlavného styku. Je ideálne, keď sa ľudia s podobným temperamentom zídu v jednom páre, ale to sa nestáva vždy. Ak je jeden partner presvedčený, že sexu majú dosť, neznamená to, že sa tak k tomu stavia aj druhý. Je teda možné, že Váš manžel si takto odventilúva sexuálny pretlak, pretože je ohľaduplný a vie, že Vy ste spokojná s intenzitou pohlavných stykov, akú máte. Iným dôvodom môže byť, že ho vzrušujú ešte aj iné veci, než aké si dovolí pri milovaní s Vami, no zasa ohľaduplnosť mu zabraňuje navrhnúť Vám ich. Pri onánii sa môže naplno oddať svojim sexuálnym fantáziám. Do tretice, mnohým mužom, ktorí boli v mladších časoch z nedostatku iných príležitostí zvyknutí onanovať, neskôr vo vzťahu onánia tak trochu chýba a občas si spravia akúsi nostalgickú jazdu. Rozhodne to neberte ako tragédiu, naopak, môže to pre vás oboch predstavovať aj isté spestrenie. Navrhnite mu napríklad spoločnú masturbáciu a užite si to. Aj takto sa o sebe navzájom môžete dozvedieť veľa zaujímavého a azda si budete ešte bližší.

Poznámka autora:
Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Svoje otázky môžete napísať sem. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel. Podstatne mi uľahčíte život, ak vo svojom príspevku použijete diakritiku.