Oblak v nohaviciach

Onedlho na Slovensku zavedú euro. Čo to znamená pre nás všetkých, čo píšeme za peniaze (a v mojom prípade pre peniaze)? Bude viac šunky, ementálu, tokajského, šampanského a čokoládových zákuskov v našich domácnostiach? Budeme si môcť kúpiť viac kníh, viac stavebníc Lego a Merkur, modelov lietadielok, viac odedze, topánok a luxusnej bielizne pre naše milované bytosti? A na dovolenkách viac sherry a jamónu alebo dalmátskeho prošeku a pleskavice? Pevne verím, že áno. Tomu sa, tuším, hovorí, optimizmus.

A čo naše písanie? Bude iné za eurá ako za koruny? Moje teda rozhodne áno. Už nejaký čas pracujem na svojej premene zo žlčovitého glosátora na bezúhonného vtipného šaša. Priam na oblak v nohaviciach. Tak, ako napísal Majakovskij v rovnomennej básni: „Chcete-li – / budu já něžný zcela bezúhonně, / ne muž, ale – oblak v kalhotách!“ (Ospravedlňujem sa za český preklad, ale nemal som poruke slovenský.)

Plazivá autocenzúra politickej korektnosti tu predsa je už nejaký ten čas a zvykli sme si na ňu všetci, ako si zvykla žaba pomaly zohrievaná v hrnci vody. Každý predsa chceme za svoje písanie dostať zaplatené. Iste, mohol by som si zriadiť blog niekde na nejakom zahraničnom serveri a písať všetky tie strašné veci, čo si naozaj myslím, ale predstava, že by som niečo niekam písal zadarmo, je pre mňa ešte mučivejšia než predstava, že nebudem písať to, čo si myslím. Radšej sa teda prispôsobím.

Pomaly to s písaním na Slovensku vyzerá ako za boľševika. Čoraz viac sa my, čo to vieme, ukrývame do inotajov a metafor. Nečudo. Onedlho sa trestný čin hanobenia KSČ, ZSSSR, RVHP, ZČSSP a JRD nahradí hanobením mohamedánov, neprispôsobivých menšín a ľavičiarov. Otvorene kritizovať a zosmiešňovať bude možné už len skinheadov a iných nacistov, katolícku cirkev a Spojené štáty. Z národov nanajvýš tak Srbov, lebo tí sú zlí a nacionalistickí a nechcú dobrým albánskym mohamedánom dožičiť samostatné Kosovo. Každú takúto kritiku už teraz víta multi-kulti lobby s radostných krochkaním. Kto sa opováži pustiť sa do niečoho iného, pocíti to.

Samovražedný altruizmus sa stal normou európskej kultúry. Ak túto ideológiu niekto odmieta prijať, alebo ju dokonca otvorene kritizuje a zosmiešňuje, označia ho za xenofóba, rasistu a fašistu. Onedlho možno zakážu aj Darwinovu evolučnú teóriu, pretože vo svojej podstate je v rozpore s naším nadšeným pritakávaním inakosti. A slovutného zakladateľa genetiky Mendela urobíme fašistom. Dobre mu tak, nemal byť čiernoprdelníkom, teda katolíckym kňazom. Tí sú na tom teraz vo všeobecnosti zle. Dobre im tak, pedofilom a homosexuálom! Ehm... teda... na tom druhom, samozrejme, nie je nič zlé, práve naopak. Z homosexuality si možno robiť posmešky, iba ak je z nej podozrivý katolícky kňaz.

Viete, ja v podstate žiadny veľký bojovník nie som. Nebaví ma byť na hrane. Písanie je pre mňa len spôsob, ako si trochu prilepšiť k rodinnému rozpočtu, keď už mi nejaké tie remeselné zručnosti ostali. Nič viac, nič menej. Stále niekde narážať, stále mať nejaké problémy s nejakými čurákmi, to mi za tie peniaze nestojí. V podstate ani nie som zásadným odporcom Európskej únie. Byť súčasťou väčšieho je vždy lepšie, ako byť malým bezvýznamným štátikom. Je síce pravda, že tento väčší celok sa teraz uberá smerom, ktorý zásadne odmietam. Ale čo som ja? Nejaký politik? Alebo mučeník za svoju pravdu? To radšej nechám mladým radikálom, ktorým ešte hrozí, že sa dožijú Európskeho kalifátu.

Konzervativizmus predsa nie je ničím iným, len dôsledným uprednostnením a podporou skúsenosti, ktorá sa historicky osvedčila. A mne sa vždy doteraz osvedčila taktika oblaku v nohaviciach. Nech si pravdu píšu tí, ktorým na nej záleží. Ja chcem len bezproblémový, zabezpečený a pohodlný život počas tých zopár rokov, čo mi tu ostávajú. Takže: Vitaj, euro! Najmä v mojej peňaženke. Dobro došli.