Čo s nepokradneš po smilstve?

No tak, nech sa páči, povzbudil Leno divákov znova, keď sa po hodnej chvíli nik nezmohol na otázku.

Môžem čosi ja, Jay? – spýtal sa Tomáš, stále nesvoj v pozícii akéhosi Božieho hovorcu, ale vyrovnaný a zmierený s tým, čo sa deje.

Pokojne, možno sa niekto chytí.

Tomáš začal:

Viete, Jay, vaša reakcia i reakcie publika ukazujú, že Bohu nepotrebujeme klásť konkrétne otázky, ani ohľadom smilstva nie. Všetci si myslia, že v tom majú jasno. Otázky nemá nik, zato každý má odpovede, každý sa s tým akosi vyrovnal a ak by aj od Boha niečo očakával, tak nie odpoveď na celkom konkrétnu otázku, ale skôr odobrenie, potvrdenie toho, ako si to uzavrel sám.
Smilstvo je útok na ľudskú dôstojnosť, výsmech časti stvorenia, podľa ktorej je človek stvorený na Boží obraz. Smilstvo je redukovanie človeka na telo, jeho pointou má byť fyzická rozkoš. A že sa niektoré formy smilstva stali všeobecne prijímanou a akceptovanou normou, na tom nič nemení. Nehovorím len o fascinácii genitáliami – napokon, kto bude komu čo cmúľať a čo kam strkať, je len jeho vec, avšak vec, za ktorú ponesie následky –, no hovorím aj o zdanlivo nevinnej veci ako tzv. skrášľovanie sa, inak zbavovanie tela jeho prirodzeného stavu.

Počkajte, Tomáš, – prerušil čoraz viac rozohňujúceho sa hovorcu Leno, nie je toto už priveľa?

Čo?

No, práve ste nenaznačovali, že smilstvo je všetko to, čo robíme so svojím telom akosi „navyše“?

Navyše, povedali ste to vy, a je to presné, – kontroval Tomáš, veď sa spýtajte konkrétne.

Dobre, je smilné, ak sa holím, ak si strihám nechty, ak si umývam zuby?

To nemyslíte vážne, že? Čo je na tom navyše? Nie, smilné je, ak si holíte niečo, čo holiť netreba a neoháňajte sa hygienou, s tou to nemá čo robiť, hoci tomu veríte ako všetkým dobrým výhovorkám. Ono sa vám to môže zdať banálne, ale nie je, ako nie je banálne žiadne posunutie normy. Pozrite sa: na jednej strane, vy ľudia ste si stanovili normu, že žena nemá vstupovať do manželstva, ak má menej ako pätnásť, a muž takisto. Norma vám zvonka určila hranice legálneho a nelegálneho. Bez ohľadu na ženu a muža, na ich telesnosť. Tvárite sa, že je to tak v poriadku, hoci nie je. Sú ženy, ktoré môžu rodiť v trinástich, ich telo je na to dosť silné, ich duša tiež, či, ak chcete, psychika. Samozrejme, nie je to pravidlom, ale sú také. A vy, na základe vašej normy, ich kriminalizujete. Na druhej strane, z detí robíte predmet žiadostivosti, obliekate ich ako dospelých, maľujete, krášlite, neprekáža vám, ak sa predvádzajú v oplzlých pózach dospelých zhýralých žien.
A tak je to so všetkým, všade ste naťahali sexualitu a teraz si už neviete dať rady. Nehanební zbabelí muži urobili zo svojich úchyliek normy a ženy ich berú za svoje, len aby vymenili nepohodlné materstvo za pohodlné prázdno. Dôsledkom toho je, že ľudia zabudli, čo im je prirodzené, čo im je vlastné a neštítia sa ničoho. Naopak, čudný je ten, kto svoje telo ešte stále vníma ako chrám čistoty a odmieta spájať sa len pre rozkoš. Na žene nie je nič dôstojné, ak je ponížená na sexuálny objekt, na mužovi takisto nie.        

A Tomáš rozprával a rozprával, ale už ho nepočúval ani Leno. Lebo so žiadnym z prikázaní nemá človek taký problém ako so smilstvom, hoci každý tuší, čo už je „navyše“.

Všetko okrem spojenia, v ktorom sú muž a žena Bohu najpodobnejší, lebo tvoria nový život.

Show šiesteho zjavenia sa neskončila sama od seba. Boh stále sedel na pohovke v štúdiu Jaya Lena, aj Leno sedel, lebo mu bolo hlúpe odísť, aj Tomáš sedel a stále rozprával, lenže nik už ich nevidel a nepočul. Respektíve, videli a počuli ich len tí, ktorí nevypli telku, a tých bolo po každej hodinke Tomášovho moralizovania čoraz menej a menej a menej, až o dva dni telku vypol aj pontifik a šieste zjavenie sa skončilo.

Boh, ako sa zjavil, tak zmizol, Leno podobne, len Tomáš, ktorý sa ocitol v štúdiu doslova zázrakom, netušil, čo si počne. Vedel síce, ako sa dostal na miesto, kde je, ale ako sa z neho dostane, nie. V televíznom štúdiu, v Kalifornii, bez pasu, bez víz, s hlavou na prasknutie a vôbec nie s dobrým pocitom, navyše vyčerpaný, urozprávaný nad mieru. Aj by si zúfal, ale viera v Božiu prozreteľnosť mu to nedovolila.

Veď čo – bol v telke? Bol! Dokonca s Bohom a aj Leno ešte stále čosi znamenal. A keby aj neznamenal, už samo šieste zjavenie bolo jednoznačným signálom, že metafyzika na seba naberá komornejšie, civilnejšie prejavy. Menej okázalosti, viac funkčnosti. Preto sa Tomáš nakoniec dostal domov bez výraznejších byrokratických problémov, len s poriadnym zdržaním.

Vrátil sa len tak-tak, na poslednú chvíľu, v deň siedmeho zjavenia, keď sa išlo riešiť nepokradneš. Rudo bol v najlepšom:

Preto rečiem vám bezbožníkom, držte sa siedmeho prikázania, ako vám ho ten zjavil, čo za vás Syna na kríži obetoval.

Tomáš vedel, čo by mal robiť, ale nevládal, nechcel vedieť. Prestal vidieť zmysel toho všetkého, ba, čo je horšie, prestal ten zmysel aj tušiť. Preto nezachytil žiadne z Rudových prorockých slov na adresu nepokradneš a celé siedme zjavenie odignoroval.

Samozrejme, Boh sa zjavil zas. Televízna forma sa mu zapáčila natoľko, že odteraz sa zjavoval už len takto. Povedal Nepokradneš, ale Tomášovi to bolo tentoraz celkom jedno. Čo s nepokradneš po smilstve? 

Keď sa o pár rokov, keď už starý svet neexistoval, len nový, ľudstvo spätne vracalo k dôsledkom zjavení a robili sa všakovaké výskumy zmien správania sa más, štatistiky týkajúce sa smilstva ukázali zaujímavú vec.

Niektoré ženy a niektorí muži, a bolo ich dosť na to, aby to čísla ukázali, zbavili sa s veľkým uľahčením a zadosťučinením sexuálnych praktík, na ktoré pristúpili len na žiadosť partnera a len preto, že „sa to robí“, respektíve, že „to robia“ všetci. Dokonca aj v porne, ktorého produkcia najprv veľmi klesla (ale nikdy sa nezastavila úplne) prestali sa objavovať veci, na ktorých predtým stálo. Nezostal síce už nik, kto by tomu tlieskal, ale mužsko-ženské intímne vzťahy sa poriadne prečistili a análny sex sa nikdy nedostal tam, kde bol pred zjavením o smilstve sex orálny.

Aspoň čosi.         

Pokračovanie o týždeň   

Tomáš Zlatoústy  viac od autora »