Harris alebo Problém vyvrcholenia

Minúta je dlhý čas. Prežiť ju intenzívne je ako zadržať dych pod vodou. Trvá to večnosť. A potom ju dlho predýchavame.

Aj keď sa to nezdá, každý rok prežijeme viac než pol milióna minút. V každej z nich sa musíme nadýchnuť, rozhliadnuť, nad niečím premýšľať. Rozhodujeme sa kamsi ísť, čosi urobiť alebo spať ďalej. Tony kyslíka, milióny rozhodnutí, státisíce drobných činov. Chyby, víťazstvá, omyly. Opätované láskavosti.

Nemôžeme si všetko pamätať. Minúty triedime, pečiatkujeme ako banálne, rutinné, bežné a väčšinu zabúdame. Náš život ako Achilles predbieha milióny korytnačiek bezvýznamností.

Spätne to neplatí. Stará pani Ann Grantová zomiera. V polovedomí si premieta ešte raz svoj život. Znovu letí nad minútami, hodinami, dňami. Vidí len zlomky. Vatu preskakuje. Nechodí na záchod, neje, nespí, neprišíva si gombík. Prežíva udalosti, ktoré z nejakých dôvodov ostali.

Je ilúziou sa domnievať, že práve tie chvíle boli kľúčové pre jej život. Že iné nerozhodovali. To, čo na konci života skúmame, nie sú iba rozhodnutia, ktoré nás životom viedli, ale aj tie, ktoré nás mohli doviesť inam.

Film V ten večer je spätnou rekonštrukciou. Zomierajúca Ann rozpráva zo spania, chýba autocenzúra a jej dve dospelé dcéry objavujú, že ich mama má čosi závažné v zálohe. Akúsi tajnú minulosť, nespomenutú lásku, zatajenú vraždu. Spomienky, ktoré nikdy a ničím nedala najavo.

Obe dcéry sú matkiným zrkadlom, odrážajúcim pre každú z nich niečo iné. Majú príležitosť na posledné korekcie, vysvetlenia, vyznania. Na posledné otázky. Každá z nich má iného otca a obe chcú vedieť, kto bol Harris.

A tak sa vraciame do usporiadaných čias tesne pred Elvisom, do nádhernej vily na pobreží. Ann je začínajúca speváčka a prichádza ako družička na svadbu svojej najlepšej priateľky Lily.

Počas svadobného dňa, len 1 500 zrekonštruovaných minút, zažije skúšku priateľstva, obetu, pochybnosti a lásku. A všetko to utopí v smole, fatálnosti a hystérii. V jej výberovej spomienke nie je nič, čo sa nevyskytuje v každej červenej knižnici a v živote väčšiny z nás.

K tomuto dňu sa viaže väčšina spomienok bilancujúcej Ann. Celý zvyšok života, dve manželstvá, dcéry, kariéra sú už iba čriepky, poznámky na okraji tejto jedinej monumentálnej scény. Možno to tak má byť. Možno Ann vážila celý svoj život týmto jediným dňom. Ale možno aj nie. Iba konečne na záver, už beztrestne sa pohráva s cestičkou v záhrade svojho života, ktorú zanechala nedotknutú v najkrajších farbách mladosti.

Priznám sa bez mučenia, že mám tento typ filmov rád. Nepredstierajú objektivitu. Sú selektívne. A priamočiaro, aj keď často iba banálne ľudské. Nebývajú tam masakre. Niekedy príde aj na veľké slová o zmysle prežitého. A pátos v tme kina je beztrestným luxusom.

Film V ten večer je nielen rekapitulácia, ale aj referendum o Harrisovi. Oneskorene, z bezpečnej vzdialenosti štyridsiatich rokov hodnotia Ann, Lily a jej neprítomný brat Buddy, kým vlastne pre nich Harris bol. Z tej diaľky je už zrejmé, že bol ich najväčšia osudová láska. Prst napriahnutý večnosťou. Postavy svojím životom aj smrťou dávajú tri odlišné odpovede. Imperatív, realizmus aj rezignácia. S niektorými sa dá žiť, s inými len veľmi ťažko. Ale na napriahnutý prst sa nedá zabudnúť nikdy.

Vo filme V ten večer hrajú dve z najväčších dám súčasného filmu. Vanessa Redgraveová hrá Ann radostne a s veľkou živosťou, neprimeranou zdravotnému stavu postavy. Meryl Streepová hrá jej najlepšiu priateľku Lilu rezervovane a s nadhľadom. Ktovie, na čo bude Lila spomínať v poslednej bilancii.

Tam na pobreží ich hrajú Claire Danessová a Mamie Gummerová (dcéra Meryl Streepovej). Aj dcéra Vanessy Redgraveovej sa vo filme objaví. Natasha Richardsonová hrá staršiu z dcér Ann. Harrisa, tajnú lásku oboch priateliek, hrá Patrick Wilson, vyzerajúci ako Paul Newman zamlada, ak viete, čo tým myslím.

Scenár napísal podľa románu Susan Minotovej s autorkou vynikajúci spisovateľ a scenárista Michael Cunningham (Hodiny). Film nakrútil Lajos Koltai, slávny maďarský kameraman, autor neobyčajného svetla vo filmoch Mefisto či Plukovník Redl, ktorý sa prednedávnom pustil aj do režírovania (Bezosudovosť).

Ak nie je možné tento film jednoznačne odporučiť, tak je to, myslím si, najmä pre Koltaiovu réžiu. Nedokázal scenáru otvoriť ďalší rozmer. Z hercov, a na nich v tomto type filmov najviac záleží, sa mu nepodarilo vylúpnuť tajomno, ktoré oddeľuje portréty od živých ľudí. Takí fantastickí herci, samozrejme, hrajú výborne, ale nežiaria. Nevidíme, čo v nich je, a sme nútení čakať, kým to povedia. Jediná výnimka je Meryl Streepová. Jej krátka scéna zo záveru filmu patrí medzi veľké kreácie tejto kráľovnej inteligentného herectva.

Ak čakáte, že vaši rodičia raz odkryjú neznáme kontinenty svojej minulosti a cez ne pochopíte samých seba, film dáva odpoveď, avšak inú. Každý človek nosí v sebe čosi, čo celý život riešil a nechválil sa s tým. Napriek tomu to podstatné, k čomu dospel, zažijete s ním. Nádhernú scénu pri sporáku.

V ten večer, Evening. USA – Nemecko 2007, kino, 117 min.

Réžia: Lajos Koltai
Scenár: Susan Minotová, Michael Cunningham
Kamera: Gyula Pados
Hudba: Jan A. P. Kaczmarek
Hrajú: Claire Danesová – mladá Ann, Toni Colletteová – Nina, Vanessa Redgraveová – Ann v rokoch, Patrick Wilson – Harris Arden, Natasha Richardsonová – Constance, Mamie Gummerová – mladá Lila, Meryl Streepová – Lila v rokoch, Glenn Closeová – pani Wittenbornová
Oficiálna stránka filmu: http://www.focusfeatures.com/evening/