Antiamerikanistov zlý sen

Keď profesionálny hľadač pokladov Ben Gates v svojom prvom filmovom dobrodružstve vrátil do depozitárov svetových múzeí poklad nedozernej ceny – zvitky z Alexandrijskej knižnice, jeho dobrodružstvo pôsobilo celkom sviežo. Niežeby to bol vyslovene dobrý film, ani podarený, ale dalo sa na to dívať a predovšetkým, dalo sa snívať o tom, čo všetko v tých zvitkoch akože je. To som si vtedy z kina odniesol, tú fascinujúcu predstavu.

V dvojke už z nej, žiaľ, nezostalo nič. Tentoraz sa hľadá zlaté mesto, je ukryté pod Mount Rushmore, a aby sa dalo nájsť, treba najprv kade-tade pozbierať indície. Jedna je v stole britskej kráľovnej, druhá v takom istom stole, len za ním sedáva americký prezident, ďalšia na Soche slobody a tá najdôležitejšia v knihe amerických prezidentov – akejsi supertajnej dedičnej kronike, do ktorej prezidenti zapisujú všetky tajomstvá, aby boli ďalší prezidenti v obraze. Ben cestuje po svete, s ľahkosťou varietného umelca rieši rébusy a celé to pripomína zlý žart, ktorý sa navyše berie smrteľne vážne.

Na filmy z producentskej dielne Jerryho Bruckheimera vždy chodím do kina. Je to také pravidlo, nad ktorým už nepremýšľam a hádam je to aj dobre, lebo inak by to tentoraz bola absolútna strata času. Nie preto, že by druhá Honba za pokladom bola nevydarený film, lebo to by som sa aspoň mohol poriadne rozčúliť, ale preto, že ten film je taký nemastný-neslaný, nevýrazný, šedivý, sterilný. Akoby ho ani nenakrúcali ľudia, ale generovali ho stroje na základe akéhosi štatistického prieskumu.

Ako milovníka Ameriky, americkej kultúry a všetkého amerického, od Coca Coly až po pragmatizmus, ma, samozrejme, nadchýna koncept edukatívneho blockbustera, ktorý nielen pobaví, ale zábavnou formou aj vzdelá, respektíve pripomenie naučené a dá tomu nový kontext, avšak zarmucuje ma, že sa to deje takou banálnou formou. Lebo nič z videného v divákovi nerezonuje dlhšie, nič neprečká záverečné titulky. Aby som sa bavil, potrebujem aj vo filmoch na jedno použitie aspoň jednu významovú rovinu, ktorá nie je celkom zjavná. Žuvačka pre mozog to volám a vo väčšine filmov ju dokážem nájsť a keď tam nie je, primyslím si ju. Nie v Knihe tajomstiev, lebo film je vzhľadom na názov celkom paradoxne bez tajomstva. Taká Pevnosť Boyard, či ako sa to volalo, s rodinkou obnovujúcou spretrhané putá v hlavnej úlohe.

Nicholas Cage už hral v hocičom, len v ničom zbytočnejšom ešte nie a zvyšok hereckého ansámbla je na tom podobne. Čo zamrzí, je prítomnosť Helen Mirrenovej, ja viem, aj herci potrebujú platiť účty, ale to už by som radšej vzal nejakú reklamu.

Ale viem, kde je problém. Tu: najväčšou chybou Honby za pokladom dva je, že sa film ocitol v globálnej filmovej distribúcii. Až si raz my natočíme film o Jánošíkovej valaške, na ktorej je vygravírovaný návod, ako dostať rytierov zo Sitna, zostaneme s ním pekne doma, podobne keď Francúzi urobia kus o spodničke Jany z Arku, na ktorej bude vyšitý prototext Marseillaisy, i keď toto konkrétne by som si celkom rád pozrel. Lebo načo s tým chodiť von? Čo v takom Bulharsku s Jánošíkovou valaškou? Nič, teda to isté, čo s vraždou Lincolna u nás.

Zoči-voči Honbe za pokladom dva sa nečudujem nikomu, kto Ameriku neznáša. Mne ich sebavedomie neprekáža, ani povrchná okázalosť a suverenita, s akou importujú ich veci nám, ale zmysel v tom veľmi nevidím, ani finančný nie. Veď koľko tu môže zarobiť takýto film vzhľadom na jeho rozpočet? Málo, možno tak na týždennú gážu dvoch-troch štatistov. Strata energie i času, nášho aj ich. A Indiana Jones sa tíško obracia v hrobe.                      

Honba za pokladom: Kniha tajomstiev, National Treasure: Book of Secrets. USA 2007, kino, 124 min.

Réžia: Jon Turteltaub
Scenár: Wibberleysovci
Kamera: Amir Mokri, John Schwartzman
Hudba: Trevor Rabin
Hrajú: Nicolas Cage – Ben Gates, Diane Krugerová – Abigail Chaseová, Justin Bartha – Riley Poole, Jon Voight – Patrick Gates, Helen Mirrenová – Prof. Emily Appletonová, Ed Harris – Mitch Wilkinson
Oficiálna stránka filmu: http://disney.go.com/disneypictures/nationaltreasure/