Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Juraj Malíček | 28.11.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Beowulf, Beowulf, čože ti to spravili?

Blank

Milý pán Zemeckis, drahý Róbert,
v prvom rade Vás chcem čo najsrdečnejšie pozdraviť, v druhom popriať Vám veľa zdravia, predovšetkým duševného, a v treťom varovať Vás pred nastúpenou profesionálnou cestou. Lebo v svetle Vášho dosiaľ posledného režisérskeho výkonu a berúc do úvahy zákulisné tvrdenia, že v digitálnom doanimovávaní hraných filmov hodláte pokračovať, zachvátil ma strach nielen o Vašu povesť mimoriadne talentovaného filmového tvorcu, ale predovšetkým o Vás ako o duševne zdravého a plne kompetentného jedinca. Chcem Vám jednoducho zabrániť v profesionálnej samovražde a ak budem troška osobnejší, tak len v argumentačnom zápale a pre dobro veci, dúfam.

Robo, veď ja ťa mám fakt rád, zopár tvojich filmov skutočne milujem a chcem ti len to najlepšie, tak nereptaj, tíško seď a čítaj.

Chceš, aby si ťa ľudia pamätali ako režiséra, čo dal komerčnej kinematografii také zásadné kusy, akými sú Návraty do budúcnosti, Kto obvinil králika Rogera?, či Forrest Gump? Lebo ak hej, tak kašli na experimentovanie a vráť sa k poctivej filmárčine, kým je čas. Polárnym expresom si stúpil do poriadneho svinstva a teraz, Beowulfom, sa v ňom ešte čľapotáš.

Vieš, na Návratoch do budúcnosti vyrástla celá jedna generácia, Marty McFly nie je už viac tvojím hrdinom, je ich, je náš a Dr. Brown tak isto. A také čosi sa len tak hocikomu nepodarí. Čo Králik Roger, videl si ho teraz niekedy? Nie? Tak si ho pusti, hneď, veď vďaka takýmto filmom stojí na tých kopcoch ten nápis, čo vidíš z okna. Že Hollywood. Továreň na sny, vďaka ktorým sa nám, obyčajným ľuďom žije ľahšie. Žiadna baba nie je viac sexy ako Jessica – a to je kreslená. Ty za to môžeš, ty si ju stvoril, ty truhlík. Veď ty si normálny génius, človeče, tak sa spamätaj a tú vec s digitálnou animáciou zabaľ, kým je čas.

Keby si vedel, ako veľmi mi liezol Forrest Gump na nervy, kým som ho nevidel. Ja som ten film zatratil len na základe kampane ešte prv, ako som s ním mal tú česť. Nechcel som ho vidieť, neznášal som ho a nenávidel len preto, že hrozilo, že Králik už nebude to najlepšie od teba, a to som si nevedel pripustiť. Ale dostal si ma, Forrest je kus veľkého filmového umenia, fakt veľkého, pozerám ho zas a znova a mám chuť plaziť sa ti pri nohách, stavať ti sochy, založiť ti cirkev.

Ja ti rozumiem, Beowulf je super téma, krásna, silná, veľká, zaslúžila si revolučné spracovanie, ale toto? Veď to vyzerá ako príliš dlhé video z počítačovej hry, ktorá sa nikomu nechce hrať, lebo je sterilná. Len obrázky, nič viac, a čo je najhoršie, tie obrázky sú také farebné a také polopatistické, že už nenesú žiadny ďalší význam. To je zle, veľmi zle, tomu sa už z definície vraví gýč. Ale ty nemôžeš byť gýčiar, veď si nechal ZZ Top spievať na Divokom západe a dal si tej kapele zmysel, o ktorom ani netušila, že by ho mohla mať.

Možno mám oproti iným tvojim divákom hendikep, tak si to, prosím, nechaj pre seba, ale vieš, ja som tak troška intelektuál. Teda nie som, len mám občas tendencie mudrovať na miestach, kde sa mudrovanie zdá vhodné len mne, ale to je preto, že milujem príbehy, nové, aj tie staré a najstaršie, celkom ich poznám a čosi o nich viem. Nie je to veľa, som samouk, klasické humanitné vzdelanie dnes len tak kdesi nezoženieš, ale čo viem, stačí mi na to, aby som všetky dobré príbehy vnímal ako veľké, bez ohľadu na to, kedy vznikli.

Keď sa vy, chalaniská americké hollywoodske, púšťate na zdanlivo tenký ľad klasiky najklasickejšej, ja vám rozumiem, ja vám fandím a ja sa aj za vás skúšam biť, keď vás obviňujú, že przníte posvätné kultúrne dedičstvo ľudstva, že na ňom parazitujete a kontaminujete ho povrchnosťou. Lebo ja to cítim tak isto, dobrý príbeh nemôže byť povrchný, len jeho diváci hej. Keď Petersen vyšiel s Trójou, ja som bol ten, čo si dal tú námahu a našiel v Ílias pasáže, ktoré sú v tom kuse sfilmované verš po verši, to isté len toť nedávno, s 300. Lebo pre mňa sú tie príbehy sväté a uráža ma, keď na vás kydá ktosi, kto ich nepozná.

Ja viem, že ide o prachy a že vám je celkom fuk, či pukancožrúti vedia, o čom točíte, ale to predsa neznamená, že ktosi z nich, práve kvôli tomu vášmu filmu, nemôže siahnuť po storočia starom príbehu, o ktorom by bol inak presvedčený, že mu nemá čo dať. Áno, na jednej strane ma vždy zamrzí, keď o Hektorovi, Leonidasovi, či Beowulfovi niekto počuje prvýkrát práve od vás, na druhej strane ma to teší, lebo keď netečie, nech aspoň kvapká. Veď osveta, ktorú tým príbehom vlastne robíte, je nezaplatiteľná.

Lenže ty si to s Beowulfom posral, kamarát, ty si ten príbeh zabil, rozporcioval, pochoval a ešte aj rozoral miesto, kam si ho zahrabal. A najhoršie je, že si to neurobil naschvál, ale práve naopak, veril si, že ho oživuješ, vraciaš na ihrisko, staviaš mu pomník.

Výnimočný obsah potrebuje výnimočnú formu, ak splynú v jedno, bude to fascinujúci zážitok. Premýšľal si takto, keď si sa rozhodol nakrútiť Beowulfa ako syntézu digitálnej animácie a fyzického herectva? Lebo ak áno – a z filmu sa tak zdá, ten predpoklad s formou a obsahom síce platí, len jeho praktická realizácia už nie. Zabudol si totiž na pravidlo miery. Nikto nechce vidieť fantasy, ktoré vyzerá neskutočne, fantasy je vtedy fajn, ak vyzerá, že je to naozaj, nie akože. V Beowulfovom príbehu neexistuje hranica medzi tým, čo považujeme za prirodzené, a nadprirodzeným. V stodole sú ovce, v hodovnej sieni medovina a v jaskyni drak. Nik z nás s tým nemá problém, prečo ty? Ako nám chceš rozprávať taký príbeh, keď nám tak okato dávaš najavo, že mu nemáme veriť?

Scenár je výborný, vkladá do Beowulfa, čo v ňom nie je, zreteľný ľudský konflikt, dilemu muža, ktorý namiesto cti zvolil kompromis. Mohol fungovať, nie preto, že ti ho napísal Neil Gaiman, ktorý má ten dar, ale preto, že v zdrojovom texte by sa našlo miesto aj pre takúto jeho interpretáciu. Lenže ten scenár je úplne nanič, lebo je to scenár, ktorý predpokladá, že herci budú hrať a nie, že ich zmeníš na animované figúrky.

Ten chlap, čo si ho obsadil do úlohy Unfertha, to je John Malkovich, predpokladám, že si si všimol, a ten druhý, Hrothgar, to je Anthony Hopkins. Dobrí herci, obaja, načo si však plytval ich časom, keď neveríš ich schopnostiam? Čo by akože nedokázali zahrať? Opitého kráľa a múdreho radcu? Chyba priateľu, ľavou zadnou, obaja, a ich výkony mohli tesať do kameňa, lenže čo si ty s nimi urobil? No čo? Pokryl si ich textúrami, zagehnil digitálnym svinstvom, zbavil výrazu, herecky vykastroval tým najbrutálnejším spôsobom. Vzal si im ich tváre. Vo filme ti potom jeden vyzerá ako prerastený trpaslík krížený so Santa Clausom a druhý ako ktosi, koho sa plastikou pokúsili liečiť z Downovho syndrómu.

Pozri, Robo, aj z tohto je vidieť, že si výborný režisér, čo dokáže viesť hercov, rozprávať príbeh, aj budovať atmosféru, len si to všetko nakoniec znivočil takou hanebnou exhibíciou digitálnych animátorov, že mám chuť ruky nohy ti dolámať. Zošalel si? Chytila ťa vlčia tma? Nevieš, kde je sever, kvapká ti na karbit, máš o koliesko viac či menej? Ruplo ti v bedni? Lebo ak áno, už to nie si ty, a ak takto mieniš pokračovať, zober pištoľ, prilož si ju k spánku, stlač spúšť a zbav nás obáv, že na budúce to skúsiš zas, ja neviem, s Legendou Aureou. Prefacakať by si potreboval. Hovädo. Veď takto si na najlepšej ceste k tomu, aby ti divákov do sály museli zamykať.

Mám ťa ešte rád? Teraz fakt neviem, s tým filmom akoby

Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [25]