Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Juraj Malíček | 7.1.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Posledný nech zhasne a kľúč nechá pod rohožkou

Blank

Pustými ulicami New Yorku sa rúti červený autiak, muž v ňom skúša uloviť jeleňa. Je sám, spoločnosť mu robí iba pes a postupujúca duševná porucha. Bol by zázrak nezblázniť sa v takej situácii, všetci ostatní sú alebo mŕtvi, alebo premenení na vrtké agresívne potvory číhajúce v temnotách. Nie metaforických, v normálnej tme, lebo svetlo im prekáža. Sú infikovaní vírusom, ktorý sa celkom na začiatku zdal najväčších ľudským objavom. Liečil rakovinu. Teraz mení ľudí (a psov a krysy) na krvilačné monštrá.

Posledného fyzicky zdravého chlapíka hrá Will Smith a Som legenda – lebo o tomto filme je reč – je aktuálny globálny blockbuster, ktorý prichádza zarobiť zopár šestákov aj k nám. Oplatí sa vidieť, aspoň raz určite, ak pre nič iné nie, tak pre zábery na pusté mesto. V New Yorku som nikdy nebol, a predsa na mňa jeho prázdne, vyľudnené exteriéry, ktorých sa už pomaly zmocňuje bujnejúca vegetácia, pôsobili skľučujúco, strašidelne, smutne. Akoby sa ma týkali. Sotva po štvrťhodine som bol Smithom, túlal som sa prázdnym New Yorkom a ochutnával zúfalstvo. Vtedy som sa rozhodol, že sa mi Som legenda bude páčiť stoj čo stoj, bez ohľadu na to, ako to pôjde ďalej a ako sa to skončí.

Tak sa stalo, vďaka atmosfére, hoci samotný film, aspoň čo sa príbehu týka, je slabučký, až sa tomu človek vzpiera uveriť. Je to fascinujúca predstava, zostať sám-samučičký, vo vyľudnenom, ale fungujúcom svete. Voda tečie, elektrika prúdi, potraviny v konzervách sa nekazia, všade vôkol zdroje, ktoré jediný človek jednoducho nemôže minúť. Svet ako ihrisko nie ľudstva, ale človeka-jednotlivca.

 

Kedykoľvek som si čosi podobné predstavoval, a určite nie som s takýmito predstavami osamotený, veď podobná zápletka je až scifistickým klišé, vždy maximálne po štvrťhodine ma tie predstavy prestali baviť. Áno, mohol som robiť v podstate čokoľvek, bez následkov, ale chýbal tomu zmysel, o pointe ani nehovoriac. Tá sa do predstáv dala dostať len jediným spôsobom – popretím pôvodnej premisy. Nie som celkom sám, ktosi iný ešte prežil a treba ho nájsť. Lenže to nie je príbeh, to je len zápletka a jej rozuzlenie, chýba celá stredná časť. Presne ako v prípade snímky Som legenda.

Film to môže byť super a asi aj je, no ja príbeh jednoducho potrebujem. Aj keby bol banálny a vycucaný z prsta. Lenže v Som legenda ho niet, je len rozbeh, parádny, a potom koniec, slušný, predvídateľný a vlastne jediný možný. Stred ktosi vystrihol, alebo zabudol nakrútiť. Sto jedna minút, to predsa nie sú ani dve hodiny a rozjazd pritom svojou epickou šírkou sľubuje, že nás čaká poriadne dlhá jazda. Nie veru, koniec príde skôr, ako sa stihne stať čokoľvek neočakávané, či nebodaj nápadité.

 

Som legenda asi bude dobrý film, len ja mám tú smolu, že som čakal film vynikajúci, respektíve taký, čo sa mi bude páčiť sám od seba a nie preto, že som sa tak rozhodol. Ako Constantine, predchádzajúci kus režiséra Martina Lawrenca, ktorý si púšťam pomerne často. Som legenda dám ešte raz, možno v nej nájdem niečo, pre čo si to dvd nakoniec, až vyjde, predsa len kúpim, ale teraz to tak necítim. Teraz sa len chabo snažím zamaskovať sklamanie.

Ale iné ma fascinuje, na iné som počas premietania myslel. Som legenda je komorný blockbuster a hoci to znie ako oxymoron, ak sa pôjdete pozrieť, myslím, že budete súhlasiť. Film sa dal nakrútiť za zlomok nákladov, ktoré nakoniec stál, veď v ňom naozaj nejde o nič iné, len o zúfalého chlapíka v prázdnom veľkomeste. Lenže Hollywood rád pletie z hovien biče, rád ohuruje, aj keď to vlastne nie je treba, rád je okázalý aj v prípadoch, keď okázalosť nie je namieste. Tak vidíme spustošený Manhattan, zbúrané mosty, neprirodzene pusté ulice, vidíme skazu a úpadok, ktorý by sme si aj dokázali predstaviť, ale netreba, lebo Hollywood si môže dovoliť nám ich ukázať. To je na Som legenda veľké, majestátne, obdivuhodné: mrhanie prostriedkami na niečo, čo sú bezpredmetné kulisy na vybudovanie atmosféry. A to ma nadchýna, tá bohorovná veľkorysosť, ktorá zamení fatálnu existenciálnu situáciu za obyčajné ukazovanie.

Nakoniec, veď to je fundament filmu ako takého. Ukazovať. Ak vám dívanie sa stačí, zájdite sa pozrieť.                

Som legenda, I am Legend. USA 2007, kino, 101 min.

Réžia: Francis Lawrence
Scenár: Mark Protosevich, Akiva Goldsman podľa literárnej predlohy Richarda Mathersona
Kamera: Andrew Lesnie
Hudba: James Newton Howard
Hrajú: Will Smith – Robert Neville, Alice Braga – Anna, Charlie Tahan – Ethan, Emma Thompsonová – doktorka Kripperová
Oficiálna stránka filmu: http://iamlegend.warnerbros.com/



Juraj Malíček  viac od autora »
Vaše reakcie [9]
:: Súvisiace reklamné odkazy