Voda sa sypala, piesok sa lial a my sme e-governmentovali

Pred necelým mesiacom som v správach zachytila informáciu, že v rámci e-governmentu má Slovensko ešte veľa čo doháňať, dokonca aj Rumunsko je na tom lepšie ako my. Ale všetko sa čoskoro na lepšie obráti, lebo splnomocnenec vlády pre informatizáciu spoločnosti, Pavol Tarina, po 100 dňoch od nástupu do funkcie predstavil novú politiku koordinácie informatizácie spoločnosti.

Nová politika splnomocnenca prinesie zásadný pokles počtu potrebných návštev úradov, podľa niektorých odhadov až o 50 %. Inak povedané, vďaka novému splnomocnencovi by si napríklad Rado Ondřejíček mohol už čoskoro prehlásiť trvalý pobyt bez straty času a nervov a bez toho, aby pri tomto úkone musel myslieť na to, prečo je v tomto štáte obmedzené držanie strelných zbraní.

Takže konečne je to tu, konečne niekto dorieši projekt, na ktorom som pracovala aj ja, a to celkom nedávno, len toť, pred dvadsiatimi rokmi! Áno priatelia, čítate dobre. Skutočne som mala možnosť ako mladá svieža a čerstvá absolventka vysokej školy byť priamo pri tom. Pracovala som vo federálnom podniku, ktorý na veľkých sálových počítačoch zabezpečoval celú agendu štátnej správy. V rámci československého projektu Automatizovaných informačných systémov národných výborov bolo jednou z našich úloh rozpracovať aj na tie časy a úroveň technológií odvážny projekt jedinej kontaktnej kancelárie národného výboru. Experimentálne niečo také už overovali v Budapešti. Naši šéfovia boli aj na exkurzii u maďarských súdruhov a na vlastné oči videli, ako maďarský občan prišiel do jednej vstupnej kancelárie napríklad so žiadosťou o povolenie stavby a na tomto jednom mieste kompletne všetko vybavil bez toho, aby pobehoval po úrade medzi kanceláriami a úradníkmi a zháňal jednotlivé podpisy a pečiatky.

Odvážny plán! Ale pustili sme sa s vervou do neho. Prvým krokom bola analýza práce jednotlivých oddelení národného výboru. Analytik zozbieral všetky tlačivá, ktoré na oddelení používali a ku každému vypracoval správu, z akých zdrojov sa tlačivo vypĺňa, aké potvrdenia a iné prílohy obsahuje a kam ďalej toto tlačivo putuje. Mojou úlohou v tomto grandióznom projekte bolo na štvorčekový papier rozkresliť putovanie údajov a tlačív po úrade.

Na moje veľké prekvapenie (koľká naivita!) väčšina údajov bola duplicitná (identifikačné údaje), ani jedno tlačivo neobsahovalo kompletné údaje potrebné na zavŕšenie celého procesu a čo bolo najšokujúcejšie, drvivá väčšina tlačív nešla odnikiaľ nikam. Teda zostávali v kancelárii, v ktorej sa vytvorili. Načo sa vypĺňali a načo slúžili, analytik často vôbec nezistil, pretože príslušní úradníci bránili akúkoľvek informáciu o svojej činnosti urputnejšie ako partizáni. Tušili, že by ich takýto projekt mohol stáť pekné teplé miestečko.

Projekt mal okrem neochotných informátorov aj ďalšie problémy. Neustále sa zužovalo a zase rozširovalo zadanie podľa toho, ktorý úradník na ministerstve sa práve zobudil alebo zaspal. Medzitým prišli osobné počítače, dramaticky sa teda zmenila technologická platforma projektu, potom prišla revolúcia a z národných výborov sa stali miestne úrady, vzniklo množstvo nových tlačív, ktoré bolo treba pečiatkovať a podpisovať a niektoré staré prekvapivo zanikli. Medzitým sa predseda výboru KSS v našom podniku stal vedúcim personálneho oddelenia a náš projektový tím, ktorý sa príliš aktívne zapájal do zakladania podnikovej bunky VPN, dostal takmer celý výpoveď z reorganizačných dôvodov.

Vďaka bohu za tú výpoveď, konečne som sa mohla zaoberať zmysluplnejšími projektmi. Občas som síce zaregistrovala v médiách správy o odvážnych plánoch nových ministrov, primátorov, prednostov a iných kompetentných vo veci informatizácie a zjednodušenia komunikácie s rôznymi inštitúciami. Pri návšteve akéhokoľvek úradu som sa však vždy znovu presvedčila, že všetko ide stále pekne po starom. Teda, máme tu množstvo rôznych nekompatibilných informačných systémov aj množstvo neprepojených osobných počítačov rôzneho veku, vybavených operačnými systémami a programovými balíkmi rôzneho pôvodu a verzie. Tiež sa rozbil monopol tlačív zo ŠEVTu. Dnes úradníci väčšinu formulárov pekne vytlačia z počítača a potom ich môžete ručne vyplniť.

Takže dnes sme sa po dvadsiatich rokoch riešenia, projektovania a investovania dostali až na predposledné miesto v EÚ hneď za Rumunsko. Ambiciózny cieľ splnomocnenca vlády – do troch rokov posunúť Slovensko v elektronizácii verejnej správy k prvej polovici úspešnejších krajín Európskej únie – ma napĺňa nekonečným optimizmom.