Vysvedčenie namiesto ručiteľa

Slováci sa príliš neorientujú vo finančných otázkach, vyplynulo pred týždňom z prieskumu Slovenskej bankovej asociácie. To ma vôbec neprekvapilo. Regina Ovesny-Straka dodala, že nie je povinnosťou bánk robiť medzi klientmi osvetu a že to patrí do kompetencie štátu a škôl. To ma teda prekvapilo. Asociácia chce rokovať s ministerstvom školstva aj centrálnou bankou o možnosti rozšírenia učebných osnov o praktické informácie z oblasti finančníctva a bankovníctva. To ma úplne dorazilo.

Som presvedčená, že asociácia nejakého nadšenca na ministerstve školstva pre túto nehoráznosť bez problémov nájde. Po joge, etickej, environmentálnej či sexuálnej výchove tu teda máme na programe ďalšiu z vecí, ktorú by mal štát prostredníctvom školy tlačiť deťom do hláv namiesto toho, aby to nechal presne tam, kam to patrí, teda v rodine, v praktickom živote a v individuálnom dobrovoľnom vzdelávaní.

Nech si to predstavujem, ako chcem, stále si nedokážem vybaviť toho geniálneho učiteľa, ktorý by dokázal vychovať finančne zorientovaného, ale najmä finančne rozumne sa správajúceho občana, ak sa doma odmalička nenaučil základné ekonomické správanie, napríklad že peniaze nerastú na strome, ale sa zarábajú, že aj požičané peniaze sa musia nakoniec splatiť, a teda aj na tie treba zarobiť, a ten, kto požičiava, bude chcieť svoje peniaze späť aj s úrokmi. Ak rodičia žijú na dlh, ak nezarábajú, ale ich živí štát, potom je celkom jedno, či ich deti rozumejú pojmu ročná percentuálna miera nákladov a ovládajú rozdiel medzi kreditnou a debetnou kartou.

Podľa spomenutého prieskumu index našej finančnej gramotnosti vylepšujú ľudia mladší ako 45 rokov. Zle sú na tom teda starší odchovanci socialistického rovnostárskeho systému, ktorí už nedokážu meniť svoje myslenie a návyky, nie mladí rodičia. Z prieskumu dokonca vyplynulo, že nadpriemernú znalosť finančnej problematiky majú práve respondenti na rodičovskej dovolenke a v domácnosti. Riaditeľ prieskumnej agentúry síce upozornil, že vo vzorke prieskumu tvorili ženy v domácnosti len tri percentá, takže každá odpovedajúca žena mohla výsledok výrazne skresliť. Mohla. Mohla to skresliť aj naopak, možno sú na tom ženy v domácnosti ešte lepšie ako tie odpovedajúce.

Pracujem s deťmi s prestávkami vyše dvadsať rokov a rozdiel medzi dnešnými deťmi a deťmi vyrastajúcimi za socíku je diametrálny. Dnešné deti majú celkom presné predstavy o peniazoch a živo sa o hodnotu vecí zaujímajú. Načo teda zaťažovať ďalšími predmetmi všetky súčasné deti, keď to potrebujú len isté sociálne skupiny a dospelí ľudia formujúci svoje finančné správanie v dobe, keď nič také ako hypotekárny úver či investičné sporenie nebolo u nás možné. Otázkou je, ako poučiť tieto skupiny ľudí vo finančných otázkach a či sú vôbec poučiteľní.

Druhou otázkou je, či dnešným deťom bude vôbec nejaká finančná gramotnosť potrebná, keď súčasná vláda robí všetko pre to, aby ju od rozmýšľania tohto typu opäť úplne odbremenila. Veď starostlivý sociálny štát sa už postará, aby nás zlé finančné inštitúcie neokrádali o dôchodkové úspory, aby tu nikto netvoril neprimeraný, „bezprácny“ alebo najlepšie žiaden zisk, a ako som sa najnovšie dozvedela z tlače, aby požičiavanie peňazí chudobnej a nevzdelanej vrstve obyvateľstva bolo zakázané zo zákona, lebo je to vraj legálna úžera. A ak sa niekomu podarí predsa len nešťastných, finančne negramotných občanov obabrať, tesne pred ďalšími voľbami ich dobrotivý premiér veľkoryso odškodní z peňazí, ktoré zobral tým finančne gramotnejším.

PS: Ak máte čas a chuť, môžete si svoju vlastnú finančnú gramotnosť otestovať v kvíze na stránke Slovenskej bankovej asociácie.