A ruky si si umyl?

- A ruky si si umyl? - spýtala sa teta môjho otca, ktorý sa práve vracal k slávnostnému rodinnému obedu z predsiene. Vlastne zo záchoda.

- Nechaj si svoje učiteľské móresy, nie som tvoj žiačik, aby si ma buzerovala! – sarkasticky ju odbil môj otec, keď nemal náladu na svoju obľúbenú odpoveď, že načo by si umýval ruky, veď sa tento týždeň už sprchoval, takže ho má čistého.

Vedela som presne, čo bude nasledovať. Moja mama sa tety, teda svojej sestry zastane, ujo, teda jej manžel, sa s radosťou postaví na stranu otca, začne sa veľká rodinná hádka, v ktorej len zdanlivo pôjde o hygienu, a všetko sa to skončí plačom mamy alebo tety alebo obidvoch, v zvlášť vydarených prípadoch sa pridajú aj niektoré deti. Toľko z nášho rodinného folklóru. Vlastne dodnes netuším, či si otec tie ruky skutočne neumýval, alebo len rád provokoval.

Patrím k čistotným ľuďom, občas to hraničí až s obsesiou, umývam si ruky nielen po použití záchoda, to je samozrejmé, ale aj po chytení kľučky od záchoda. Mám veľa čistotných priateľov, mužov, inteligentných a vzdelaných, ktorí sú schopní sa sprchovať dvakrát za deň a v ich byte sa dá jesť aj z podlahy. Ale po použití záchoda viacerí z nich nepociťujú absolútne žiadnu potrebu ísť si umyť ruky, a to ani v prípade, že si rovno odtiaľ sadnú k spoločnému stolu a strčia tie svoje neumyté paprče do pohára s uhorkami.

Nedávno som mala pocit déj? vu, ako keby som sa vrátila na našu rodinnú oslavu. Pri spoločnom obede sa kamarát chystal krájať chlieb a ja som sa ho spýtala, či by si nemohol predtým, ako chytá potraviny, ktoré nebude jesť len on sám, ísť umyť ruky. Mimoriadne ho to urazilo, povedal mi, nech si ten chlieb nakrájam sama a dodal v duchu môjho otca, že sa predsa pred chvíľou sprchoval. To bola pravda. Medzitým však ešte išiel nakupovať do obchodu, čo bola takmer hodinová prechádzka. Možno za ten čas fakt nebol na záchode, ale minimálne chytal peniaze a kľučky na frekventovaných miestach.

Kamarátka, ktorej som sa posťažovala, že som si pripadala ako taká sekírujúca vychovávateľka v materskej škôlke, mi povedala, že ona všetkých mužov, ktorí to nerobia automaticky, buzeruje dovtedy, pokiaľ sa to nenaučia aj za cenu, že ju považujú za šibnutú. Že je to naša povinnosť. Lenže mňa nebaví vychovávať dospelých mužov s vysokoškolskými diplomami a s titulmi pred aj za menom, nemám chuť, nechcem si kaziť náladu kyslými výrazmi a sarkastickými poznámkami. Prečo by som mala robiť to, čo nezvládli ich matky, učiteľky, frajerky a manželky?

Pôvodne som si myslela, že len ja mám smolu na takých humusákov, ale podľa telefonického prieskumu a pozorovania skrytou kamerou v USA sa každý tretí muž po návšteve toalety nezastaví pri umývadle, zatiaľ čo žien je takých len dvanásť percent. Hovorilo sa o tom na konferencii prenosných chorôb v Chicagu. Vedci skonštatovali, že takéto správanie prispieva k šíreniu nákazlivých chorôb.

Nuž vedci už skonštatovali všeličo. Veď len nedávno sme mali úvodník na tému Imunita zo psej búdy, kde autorka vychádzala zo zistení, že s čistotou to netreba preháňať, lebo človek si musí budovať imunitu. Dôvod na umývanie rúk však nie je len zdravotný či preventívny, tak ako dôvod, prečo neprídeme medzi ľudí zo záchoda so stiahnutými nohavicami nie je len prevenciou pred zápalom obličiek. Patrí to jednoducho k slušnému správaniu a výchove. A tak teda plním príkaz mojej kamarátky, že je naša povinnosť všetkým, čo to nerobia automaticky, neustále to otrieskavať o hlavu. Úprimne som zvedavá na diskusné fórum.