Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Elena Akácsová | 5.11.2007 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

A predsa sa líši!

Blank

V polovici októbra sa o poriadny rozruch vo svetových médiách postaral jeden z objaviteľov štruktúry DNA a nositeľ Nobelovej ceny za lekárstvo James Watson. Spôsobil to vyjadrením pre The Sunday Times, že vyhliadky afrického kontinentu do budúcnosti sú zlé, pretože Západ vychádza vo svojej politike rozvojovej pomoci z toho, že inteligencia černochov je podobná tej našej napriek tomu, že sú proti tomu všetky výsledky testov. A že v najbližších desiatich rokoch budú objavené gény, ktoré sú zodpovedné za tieto rozdiely. Olej do ohňa prilial tvrdením, že ľudské snaženie o rovnosť ľudí si zaslúži uznanie, ale osoby, ktoré majú niečo spoločné s černošskými spolupracovníkmi, usudzujú, že to tak nie je. No a posledným klincom do rakvy boli jeho tvrdenia v najnovšej knihe, napríklad: „Neexistuje žiadny logický dôvod domnievať sa, že intelektuálna schopnosť osôb, ktoré boli v momente svojej evolúcie oddelené, musí byť identická. Naše želanie priznať všetkým rovnaké rozumové schopnosti ako určité univerzálne dedičstvo ľudstva nie je postačujúce na to, aby sa aj naplnilo.“

A už to išlo. Jeho domovské laboratórium v New Yorku, v ktorom pracoval od roku 1948, ho dočasne zosadilo z funkcie šéfa. Zrušené prednášky, vyjadrenia politikov, aktivistov a médií, že je rasista, že je to nevedecké(!), nepodložené, že sa musí okamžite všetkým Afričanom ospravedlniť.

Dr. Watson je známy enfant terrible, ktorý už všelijaké poburujúce vety za svoj život vypustil z úst. Tentoraz vymäkol, podľahol tlaku, ospravedlnil sa a poprel svoje výroky. „Hanbím sa za to, čo sa stalo. Chápem, prečo ľudia, ktorí si prečítali tie slová, reagovali tak búrlivo. Všetkým, ktorí mojim slovám rozumeli tak, že Afrika je ako kontinent geneticky menejcenná, sa úprimne ospravedlňujem. To som nechcel povedať.“ Dodal ešte, že rozhodne nesúhlasí s tým, aby bol ktokoľvek pre farbu svojej pleti diskriminovaný.

Súhlasím s tým, že pre farbu pleti nemôže byť nikto diskriminovaný, pretože i keď štatisticky môže byť nejaký jav pozorovateľný, nikto neprichádza do kontaktu s celou štatistickou masou, ale s jednotlivcami. Bolo by teda hlúpe opierať sa pri hodnotení jednotlivca o väčšinové štatistiky. Rozumiem aj tomu, že vedcove tvrdenia môžu byť v rukách rôznych rasistických blbcov nebezpečné, tak ako bola nebezpečná eugenika (mimochodom, aj tej sa kedysi Dr. Watson zastával) v rukách nacistov. Nerozumiem však tomu, prečo by mal ktokoľvek popierať výsledky svojej vedeckej práce, ktorej kvalitu ocenili aj Nobelovou cenou, len preto, že sú nepríjemné, politicky nekorektné a nekorešpondujú s peknými myšlienkami rovnosti a humanizmu. Vedecké má právo byť publikované a zverejňované, hoci sa to niekomu nehodí do krámu. Aj tak sa vždy nájde iné vedecké – rovnako renomované, ktoré tvrdí opak. To je rovnocenný a zmysluplný konflikt vedeckých myšlienok, ktorý posúva vpred celé ľudstvo.

Český biológ Stanislav Komárek vo svojej knihe Spasení těla napísal, že ak má človek lepšie gény alebo konjunkciu Marsu s Jupiterom, ťažko sa toho zmocníme, no ak má lepšiu vilu, môžeme ju v rámci sociálnej revolúcie prerozdeliť. Na to prišli už marxisti. Zdá sa, že súčasní politicky korektní humanisti vymysleli spôsob, ako prerozdeliť aj lepšie gény – stačí veriť, že nič také neexistuje, aj keby všetci nositelia Nobelových cien tvrdili a dokazovali niečo iné. A ak budú príliš vyskakovať a nebudú chcieť svoje nevhodné tvrdenia odvolať, tak im pohrozíme upálením. Na smrteľnej posteli potom možno odvolajú, čo odvolali a tichučko zašepkajú: A predsa sa líši!

Mimochodom, ani inteligencia Aziatov nie je podobná belošskej. Je vraj vyššia.



Elena Akácsová  viac od autora »
Vaše reakcie [48]
:: Súvisiace reklamné odkazy