Aké dôležité je mať životopis

Jeho životopis vyzeral veľmi dobre. Dobrá vysoká škola. Prvé zamestnanie hneď vo vyštudovanom odbore ako konzultant. V ďalšej firme o rok a pol už ako konzultant senior. Do nasledujúcej firmy nastúpil rovno na post vedúceho oddelenia. Bol to proste sympatický, vždy dobre oblečený chlapec. Akurát mal tuleniu chorobu. Nebol vôbec hlúpy, iba neuveriteľne lenivý pohnúť kostrou aj mozgom. Ten využíval len na ladenie košieľ so sakom a na to, ako sa šikovne vyhnúť práci. Každý, kto s ním musel spolupracovať, po čase pochopil, že ak chce splniť spoločnú úlohu, musí urobiť všetko za neho. Nepomohli rozhovory, dohovory, napomenutia. Formálne mal vždy všetky sledované úlohy splnené. Nadriadeným trvalo dva roky, kým konečne našli právne nepriestrelný argument aspoň na „výpoveď dohodou“. O pol roka sa zamestnal ako šéf odboru v konkurenčnej firme. Možno sa im podarí po čase sa ho zbaviť, ale v životopise tá funkcia už zostane naveky pekne svietiť. Nepochybne sa časom objaví vo funkcii riaditeľa alebo konateľa ďalšej spoločnosti, kde radi prijímajú zamestnancov s pôsobivými životopismi.

V poslednom čase akosi často narážam na ľudí so skvelým životopisom, v ktorom pekne stúpajú z dobre znejúcej funkcie do ešte lepšie znejúcej funkcie, nie je tam badateľná žiadna stagnácia, či božeuchovaj kariérny pokles. Iba keď sa začnete pýtať bývalých spolupracovníkov či obchodných partnerov, postupne sa po mnohých vyhýbavých odpovediach podozvedáte veci, ktoré sa do životopisu nikdy nepíšu.

Druhý extrém sú ľudia, ktorí majú talent od boha, sú pracovití a šikovní, ale na svoj profesijný životopis absolútne kašlú. Vysokú školu si nedorobili, lebo nestíhali a zatiaľ sú všade platení od výkonu, tak načo by im bola. Aj robotu berú, ako príde, zaujíma ich viac obsah než pomenovanie funkcie. Spamätajú sa až vo chvíli, keď budú chcieť zvoľniť vražedné pracovné tempo a nastúpiť na pokojnejšie miesto do funkcie primeranej ich veku a skúsenostiam a zrazu pred nimi uprednostnia človeka s lepším životopisom.

Kedysi sa na internete objavila neautorizovaná verzia knihy nášho exprezidenta, kde v urazenej márnomyseľnosti poohováral kadekoho, zvlášť jedného svojho blízkeho spolustraníka. Po voľbách pri prerozdeľovaní trafík chceli spolustraníka odbiť nejakým tajomníckym postom, na čo vraj zareagoval slovami: No dovoľte, ja už som bol predsa minister! A tak sa stal podpredsedom vlády bez ministerstva.

Svet je plný hochštaplerov s dobrými životopismi. Spoliehajú sa na to, že každý má dosť iných starostí, aby podrobne študoval ich predošlé pracovné výsledky, či dokonca kontaktoval ľudí, ktorí s nimi mali už tú česť, či skôr smolu. Spoliehajú sa na slušnosť tých kontaktovaných, že nebudú rozširovať klebety, ktoré nemôžu podložiť ničím, iba svojou zlou skúsenosťou.

Kto ešte nebol ministrom, nech si buduje životopis. My ostatní sa majme na pozore.