Z dovolenky sa nenosia len suveníry, pokazené žalúdky a zlomené srdcia

V rámci typológie slovenských turistických stravníkov v zahraničných reštauračných zariadeniach by sa dali zadefinovať tri základné typy. Prvý typ som pracovne nazvala mamičkin maznáčik, pretože tak sa správajú len deti a potom ešte týpkovia, ktorí majú podobný vzťah nielen k jedlu, ale ku všetkému, ešte aj frajerky si vyberajú len podľa mamičky. Tak tento mamičkin maznáčik zásadne neexperimentuje a v akejkoľvek krajine konzumuje iba jedlá, ktoré majú zaručenú a známu chuť z mamičkinej kuchyne a rodného kraja. Ak sa náhodou ocitne na mieste, kde nerobia ani šnicle, ani vyprážaný syr, ani špagety s kečupom a strúhaným eidamom, a nie je tam ani hamburgeráreň alebo pizzeria, má zaručene pokazenú dovolenku.

Na celkom opačnej strane spektra turistických stravníkov sa nachádza hazardér. Ten bezbreho experimentuje a objednáva si z jedálneho lístka iba to, čo ešte v živote nevidel, nepočul, a teda ani nejedol, nech už to má akokoľvek odpudivý názov, ilustračný obrázok a nech sa to akokoľvek podozrivo hýbe a zapácha. Aj pri tomto type je dosť vysoká pravdepodobnosť, že si dovolenku pokazí, pre zmenu pobytom na miestnej pohotovosti alebo v útulnej vykachličkovanej miestnôstke svojej hotelovej izby. Niekde na polceste medzi týmito dvoma hraničnými typmi sa nachádza objaviteľ, čo rád pomedzi známe jedlá ochutná aj miestne špeciality, ale opatrne, a hranolčeky, kečup a majonéza ako príloha to v prípade potreby vždy istia. Osobne sa radím na tejto stupnici niekde medzi hazardérov a objaviteľov. Bolo by mi trápne objednať si k miestnej špecialite hranolčeky, majonézu a kečup, ale lokálny šalát a chlieb je moja obľúbená poistka.

Z každej dovolenky si potom nosím namiesto harabúrd zbierajúcich prach aspoň jeden recept na nové jedlo plus potrebné exotické ingrediencie, aby som mohla pre priateľov pripraviť exotický večierok. Nie je to môj originálny nápad, priznávam, vymysleli ho moji svetaznalí a scestovaní priatelia. Pripravili pre nás už mexický aj francúzsky večierok so všetkým, čo k správnemu exotickému večierku patrí, teda aj s lokálnymi nápojmi, prestieraním, výzdobou bytu a originálnou hudbou. Prispôsobili k téme aj oblečenie a správanie. K večierku patrila aj rozsiahla prednáška o mieste ich pobytu s ešte rozsiahlejšou fotodokumentáciou, to som však v záujme dynamiky a zachovania priateľstva na mojich okukaných večierkoch radšej vypustila.

Som teda len tvorivý plagiátor myšlienky národno-tematického večierka a navyše zlá kuchárka, takže v mojom prípade sa obmedzujem na dôkladnú prípravu a entrtajment. Objavený recept podporím podrobným rešeršom na internete, nakúpim exotické ingrediencie a nápoje, plus zabezpečím výzdobu, hudbu a kecy okolo. Osobne sa púšťam len do miešaných nápojov a šalátov, varenie ponechávam kuchársky zdatnejším priateľom a príbuzným. Doteraz sa mi vždy podarilo nájsť nejakú vhodnú experimentátorskú obeť, ktorá recept zrealizuje za mňa.

Tohtoročný recept-suvenír som si priniesla z Kréty a sú to famózne paradajkové krokety – domatokeftethes. Objavila som ich v reštaurácii, kde do všetkého dávali kôpor, aj do krokiet, aj do mušlí a kreviet saganaki, aj do hlávkového šalátu. Bolo to zaujímavé osvieženie známych gréckych receptov, kôpor však nie je nevyhnutná ingrediencia, ani v prípade paradajkových krokiet.

Postupným koštovaním, googlením a praktickým experimentom sme s kamarátom zvaným Profesor, ktorý sa tentoraz ujal varenia, vypracovali nasledovný recept. Vzhľadom na vysoký odpad paradajkovej šťavy odporúčam počítať s bonusovou paradajkovou polievkou alebo výdatne popíjať počas prípravy Krvavú Mary.

Paradajkové krokety podľa Profesora
Potrebujeme:
Veľmi veľa mäsitých paradajok (možno aj 2 – 3 kg)
Strúhanku
Tvrdý syr
2 cibule
5 – 6 strúčikov cesnaku
Petržlenovú vňať (alebo kôpor, alebo bazalku)
Soľ, čierne korenie, bylinky

Paradajky obaríme, ošúpeme, nakrájame na malé kúsky a cez sitko z nich vytlačíme tekutinu, ktorú použijeme na iné recepty či nápoje. Hmotu, ktorá je napriek vytlačeniu šťavy stále dosť riedka, zahustíme strúhankou a nastrúhaným syrom. Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu, pretlačený cesnak, nasekanú petržlenovú vňať. Dochutíme soľou, čiernym korením a ďalšími bylinkami podľa chuti alebo podľa toho, čo sme si doniesli z Grécka. Formujeme do fašírok, obalíme v strúhanke a vyprážame.

Na môj vkus dal Profesor do svojho receptu až príliš veľa zahusťovadiel –pôvodné krokety na Kréte nepôsobili ako fašírky, ale ako trošku tučnejšie zemiakové placky – akési nepravidelné kôpky nasekaných paradajok, zahustené rozmočeným chlebom a ochutené len kôprom.

Vygooglené krokety z pečených paradajok
Na internete sa dajú nájsť verzie paradajkových krokiet, kde sa zahusťuje aj zemiakmi, ryžou alebo cukinami. Mne sa najviac pozdáva verzia, kde sa paradajky pred vyprážaním pečú. Paradajky sa prekroja na polovicu, položia sa prekrojenou časťou na panvicu a nechajú sa polhodinu jemne piecť na troche oleja, pokiaľ nezvráskavejú a nezmäknú. Nechajú sa vychladnúť, potom sa odstráni šupka a na sitku sa ešte nechá cca 20 minút odtekať prebytočná šťava. Na oleji sa opraží do sklovita cibuľa, pridá sa cesnak a čili papričky a ešte minútku sa praží. Všetko sa pridá do misky k nasekaným paradajkám, zahustí sa pol na pol múkou a strúhankou. Urobia sa krokety a rýchlo sa na oleji z oboch strán osmažia. 

Pri podávaní hrozí, že vám obsmŕdajúci hostia všetky krokety vyjedia skôr, ako si sadnete k stolu. Ak sa vám ich podarí uchrániť, podávajte len tak alebo s bagetou a skvelým gréckym jogurtom. Namiesto gréckeho jogurtu stačí aj slovenská kyslá smotana rozriedená slovenským bielym jogurtom. Na internete som našla ako prílohu tzatziky, ale ja osobne by som tú lahodnú chuť paradajok tzaztikami nezabíjala. Radšej sa prihováram za malý experiment v podobe hlávkového šalátu s kôprom.

Hlávkový šalát s kôprom
Šalát nadrobno natrháme (nekrájame, aby sme neznehodnocovali zbytočne vitamíny), štedro posypeme nasekaným kôprom, polejeme šťavou z polovice citróna a pokvapkáme olivovým olejom. Pár kvapiek balzamikového octu nemôže šalátu nikdy uškodiť.

Ako aperitív bude najlepšia nejaká vínovica, ouzo a metaxu nechajte radšej v duty free shope.

Jamas!