Nič nové na jazyku

Poznáme to všetci. Niekto vysloví tvrdenie, ktoré je veľmi výstižné a logické. Zároveň cítime, že veci sa majú inak. Nevieme však napochytro povedať prečo. V diskusii k môjmu článku Jazykové povery sa objavila nasledujúca veta: Naučením jazyka sa nenaučíte nič nové, nenaučíte sa viac variť, písať, tancovať ani lepšie rozumieť veciam, jednoducho len rozšírite počet ľudí, s ktorými sa môžete porozprávať. Myslím, že som vete hneď porozumel. Jej logika mi vtedy vyrazila dych: Naozaj, je predsa jedno, v akom kóde je zapísaná informácia, alebo opísaná nejaká zručnosť. Buď danú vec poznám, ovládam alebo nie. Toľko teda teória.

Poďme do života
Pred rokmi ma zaujal článok o psychiatrickej liečebni, v ktorej začali pacientov učiť cudzí jazyk – nemčinu. Niektorým pacientom sa vďaka tomu podstatne zlepšil stav. Lekári usudzovali, že počas komunikácie v cudzom jazyku sa títo ľudia oslobodili od asociácií, ktoré mali spojené so slovami rodného jazyka. Dokázali svoj život vnímať aj akosi zvonka, z nadhľadu. Viacerí z týchto pacientov sa vrátili do práce a k svojim rodinám skôr ako tí bežní. Možno si počas kurzu neosvojili žiadne nové fakty, ale štúdium bolo pre nich rozhodne užitočné. Definíciu učenia by teda asi bolo treba rozšíriť.

V čase, keď tragicky zomrela princezná Diana, vysielala televízia každodenne nové detaily a správy k tejto téme. Doma som sledoval teletexty štyroch televízií. Francúzi uvádzali vo svojich správach najviac detailov z miesta činu. Zároveň sa nerozpakovali uviesť údaje, ktoré by princeznej mohli zosadiť svätožiaru z hlavy. Nemci boli dôkladnejší a pridávali do správ historické pozadie. Zároveň niektoré urážlivé francúzske fakty pre istotu zo správ vypúšťali. Objavili sa u nich až o dva - tri dni, možno si ich potrebovali najprv overiť. Briti nepríjemné detaily uverejňovali aj s oneskorením jedného týždňa a vo veľmi zmiernenej podobe. Netrápili sa pripomínaním pozadia, to každý Brit pozná. Zaujímavé bolo pozorovať od koho a ako prekladajú naši. Sledovanie Dianinho príbehu ma naučilo pár zaujímavých vecí o mentalite štyroch národov. Fakty, ktoré som sa dozvedel o Diane, boli z tohto pohľadu druhoradé.

Možno si poviete, že nie každý má možnosť a čas naučiť sa tri cudzie jazyky. K tomu sa vrátim na konci článku a viac-menej budem tvrdiť opak.

Už pár slov nám otvorí nové obzory
Keď začíname študovať cudzí jazyk, dozvieme sa viac o svojom vlastnom. Zrazu si uvedomíme, že notes, do ktorého si zapisujeme poznámky, sa v angličtine volá tiež notes, teda noutz, čo znamená zasa len – poznámky.

Pri troche šťastia si v jednej jedinej slovenskej vete môže to svoje nájsť angličtinár, nemčinár, taliančinár či španielčinár. Zoberme si napríklad vetu, ktorú som na internete „vygooglil“ zhruba za dve minúty. Je to veta z diskusie. Citujem: „Niekto si len tak mírnix-dírnix vybehne v apartných papučkách na záhradu a niekto si musí krvopotne kúpiť. “

Spojenie mírnix-dírnix je samozrejme nemecké mir nichst, dir nichst.
A keď je niečo apartné, Francúz by povedal, že je to svojho druhu ? part. Ak máte minútku čas, urobte teraz malý pokus.
Zájdite na český slovník a preložte slovo papuče z češtiny do zvyšných šiestich jazykov. Tak ako? Ste naspäť? Zistili ste, že v piatich prípadoch zo šiestich zneli slová podobne ako pápúš či bábúdž. Podobne znejú staré perzské a arabské pomenovania. Pôvodný perzský výraz znamená čosi ako “pokrývka chodidla”.
V našej vete je skryté ešte jedno medzinárodné slovo. Je to záhrada. Keď si všimneme spoluhlásky v jadre slov záhrada, ??????, garden, Garten, kert, jardin (v starej francúzštine písané niekedy aj ako gardin), vypátrame fonetickú podobu “h-r-d, g-r-d, g-r-t, k-r-t, ž-r-d “. A zistíme, že všetci ľudia alebo aspoň všetci Európania sú bratia. Toto slovo je príbuzné aj so slovom yard. Je germánskeho pôvodu.

Človeku s menej disciplinovanou fantáziou sa pri podobných pozorovaniach začnú vybavovať ďalšie asociácie. Predstavuje si dávnych Keltov, Rimanov, Frankov, Avarov, Slovanov či Maďarov ako formujú Európu. Španielske slovo algodón, ktoré na rozdiel od anglického cotton prevzalo aj určitý arabský člen a maďarské slovo narancs, ktoré je bližšie k pôvodnému arabskému menu ako náš pomaranč, nám prezradia, kto bol v určitých obdobiach dejín v nárazníkovej zóne. Kto potil krv viac ako iní a kto mal zároveň príležitosť učiť sa zo styku s inou civilizáciou, jej vedou a kultúrou.

Keď rozumieme krátkym vetám, otvára sa pre nás nový svet
Táto spomienka je asi šesť rokov stará. Sedím pred televízorom a pozerám Euronews. Práve dávajú zábery s podtitulkom “No comment”. Niekde v Južnej Amerike sú veľké záplavy. Záber ukazuje dvoch ľudí, žobrajúcich pri ceste. V rukách držia prázdne plechovky, temperamentne poskakujú, takmer tancujú, kývajú na autá. Niektorí vodiči pribrzdia, hodia do plechovky mincu - dve. Celá tanečná scéna vyzerá v podstate veselo. Usmievam sa. Potom jedna z postáv prehovorí do mikrofónu. Povie len tri slová Tenemos mucho hambre. Zrazu mi dochádza, o čom to tu celé je. Tí ľudia sú nielen bez prístrešia, ale zakúsia aj kopu hladu. Veta je krátka, ale nie je sprostredkovaná žiadnym tlmočníkom či komentátorom. Preto si nachádza cestu rovno dovnútra. Do srdca. Od tohto momentu si život v mojej rodnej krajine cením zasa o trochu viac.

Keď jazyk naozaj ovládame a používame
Vtedy sa z nás stáva iný človek. Je to, ako keď sa zo škôlkára stane školák, alebo ako keď larva po dlhom spánku zistí, že vie zrazu lietať. Takúto metamorfózu som pred rokmi zažil s francúzštinou. Zrazu som spozoroval, že pri komunikácii vo francúzštine sa mi mení telo. Moje pohyby sa stávali slobodnejšími, nonšalantnejšími. Po návrate z Francúzska alebo po návrate domov z tlmočenia som pozoroval návrat späť. Návrat do stuhnutejšieho a rezervovanejšieho, socialisticko-rakúsko-uhorského tela.

Na Slovensku sme kedysi oveľa viac stávali v rade. Francúzi v rade nikdy nestáli, neboli jeho bezvýznamnou súčasťou, oni ho vždy tvoria, robia. (Je fais la queue.)

Keď jazyk naozaj ovládame a používame, nie sme odkázaní na prekladateľov a nedoplácame na ich chyby. Takmer každý z nás má nejakého špeciálneho koníčka či záľubu, o ktorej akosi v rodnom jazyku nie a nie vyjsť nová knižka, alebo aspoň článoček. Kombinácia internetu a veľkého cudzieho jazyka nás navždy oslobodí od duševného smädu a našej duši narastú krídla.

Ako zvládnuť tri veľké svetové jazyky?
Začnem otázkou. Všimli ste si, že od určitého času sa už na frekvencii FM nedá počúvať BBC? Myslím si, že každý politik, ktorý kedy rečnil o vzdelávaní tohto národa, si mal túto vec už dávno všimnúť a začať sa ňou zapodievať.

A teraz k receptu ako na Slovensku ovládnuť tri svetové jazyky. Môj návrh je jednoduchý. Naučme deti na základnej škole angličtinu. Na strednej pridajme druhý cudzí jazyk. A na vysokej tretí. To je všetko.
Za tri roky premysleného štúdia sa môže Janko naučiť čítať knihy a Anička začne už aj konverzovať. Ak ešte nemáme školstvo, ktoré by túto jednoduchú úlohu zvládlo, asi sme za vec ako voliči dostatočne nebojovali. Dôvod takejto ľahostajnosti je ale pochopiteľný. Najprv musíme nové skvelé jedlo ochutnať, až potom po ňom začneme naozaj túžiť.

Poznámka redakcie: Autorovi článku nedávno vyšla kniha viac od autora »
Vaše reakcie [15]