Žite v Bratislave, jedzte jablká!

Máme len jeden život. Z času na čas sa stane, že sa nad týmto faktom zamyslíme a začneme snovať plány. Rozhodneme sa žiť kvalitnejšie, zaujímavejšie, zdravšie a vôbec – dožiť sa aspoň sto rokov. Niekedy je naše rozhodnutie také pevné, že začneme aj konať.

Vstupujeme do najkrajšej fázy cyklu, ktorým pred nami prešli už milióny ľudí. Ešte na dôchodku budeme s dojatým úsmevom spomínať na svoj prvý odšťavovač, mlynček na obilie, na prvé prepeličie vajcia, ktoré sme ochutnali. Na magnetické vložky do topánok, knihy Srí Phranádího, na ranné úsmevy a autosugescie pred zrkadlom. Bez toho, že by sme si to uvedomili, stávame sa aj členmi Spolku spotrebiteľov – idealistov.

Po troche hľadania zistíme, že sedemmíľové čižmy na ceste za šťastím už vyrobili vo viacerých krajinách. V Indii, Amerike, v starom Egypte. Pri pití surových zeleninových štiav myslíme na Normana W. Walkera, ktorý sa vďaka nim dožil 106 rokov. Preto nám nepadne zaťažko prvé tri razy odšťavovač vyčistiť. Pri konzumácii drahých výživových doplnkov myslíme s láskou na Paula Bragga, ktorý zomrel deväťdesiatpäťročný – pri surfovaní v oceáne!

Po čase nás začne trápiť jedna vec. Prečo nás všetci nenasledujú? Prečo naďalej žijú svoje nudné, všedné, bezvýznamné životy? Prečo doma nemajú sadu misiek západonemeckej výroby, určenú na súčasné naklíčovanie viacerých druhov semien? Stretneme dokonca aj takých, ktorí už kedysi boli na Ceste a teraz z nej schádzajú. Pohľad na bývalých vegetariánov chrúmajúcich slaninu pri táboráku či náhodné stretnutie s učiteľom jogy v McDonalde otriaslo už nejednou hľadajúcou dušou.

Lenže otrasy v živote sú na niečo dobré. Pomáhajú nám odlíšiť ilúzie od ideálov. Áno, Norman W. Walker, konzument zeleninových štiav, sa dožil úctyhodného veku. Zomrel deväťdesiatdeväťročný. Prečo mu však niektorí jeho propagátori chcú silou-mocou pridať o pár rokov života viac? S Paulom Braggom je to ešte horšie. Zomrel vo veku 81 rokov. Našťastie, jeho dcéra Patricia po ňom zdedila prekvitajúci rodinný obchod so zdravými potravinami.

Fáza zjednodušovania a optimalizovania je ďalším, pragmatickejším krokom pri práci na vlastnej dokonalosti. Zistíme, že usmiať sa na suseda a brať s nadhľadom jeho drobné chyby nás stojí menej času a námahy, než polhodinu ráno meditovať. Miesto ďalšej drahej knižky o diéte číslo 32 si prečítame na sieti článok o skromnom výskume uskutočnenom v Slovenskej akadémii vied. Článok okrem iného hovorí o dôležitosti vlákniny a o tom, že vďaka pektínu vybabreme s obezitou.

Pektín sa nachádza v jablkách. Tie sa dajú poľahky kúpiť v každom väčšom obchode. Stará anglická ľudová múdrosť „One apple a day keeps the doctor away“ je potvrdená moderným slovenským výskumom.

Pri striasaní ilúzií možno ešte absolvujeme pár sedení u terapeuta, ktorý nás zbaví strachu z pitia vody z vodovodného kohútika. A tým aj časti strachu z každodenného života. Snáď nás poteší aj údaj, že pre srdce je zdravá práve tvrdá voda. Prestaneme závidieť príbuzným v Košiciach, ako ľahko sa im umývajú ruky v ich supermäkkej vode. Veď častejšie zomierajú na infarkt. Možno majú obyvatelia nášho hlavného mesta tvrdší život, na druhej strane zasa pijú zdravú tvrdú vodu.

Na ceste za takmernesmrteľnosťou sa niektorí uchýlia k vynachádzavému triku: Rozhodnú sa, že zažijú za rok viac ako taký Norman W. Walker za dva. Naklíčenú šošovicu si kúpia rovno v supermarkete. Spravia si kurz rýchločítania. Východy a západy slnka vychutnávajú intenzívnejšie ako kedysi. Akčné povahy sa presťahujú na miesto, na ktorom je viac ľudí, kín, antikvariátov, internátov, zoologických záhrad.

Hľadáte ešte stále vyššiu kvalitu života? Je to jednoduché. Žite v Bratislave, jedzte jablká. Alebo aspoň: Žite!