Tak akurát

Ďaleko a skoro na konci areálu Výstaviska, za tabuľami avizujúcimi napríklad Slovenské dentálne dni 2007 a súbežne s Mamma Abbou, počas minulého víkendu začal aj skončil ďalší ročník jesenných Nu_Jazz Dayz_FM. Bolo by celkom zaujímavé zistiť, čo si návštevníci pod pojmom v hlavičke tohto festivalu predstavovali. Aj niektorí z účinkujúcich, hlavne tí, ktorí to vedeli vyjadriť po slovensky, totiž milo nechápali, ako sa na akcii venovanej práve tomuto žánru, vlastne ocitli. 

Jeden z týchto smerom uvažujúcich, Dan Bárta, ponúkol v súvislosti s témou dokonca aj niekoľko drobných úvah. Všetky len tak mimochodom, pomedzi mäkko krehké a stále silné pesničky ťahané vždy až do konečnej bodky posledného výdychu. Keďže ani napriek výraznej osobnosti svojich hudobne vynikajúcich kolegov nezakryl, spolu pôsobili dojmom vzácne funkčného organizmu. Značnú časť ľudí ich prítomnosť vyslovene nadchla a celkom subjektívne, len na základe nereprezentatívneho odhadu pozorovateľa, to vyzeralo tak, že nezanedbateľné množstvo sa na festival (alebo minimálne na jeden jeho deň) dostavilo práve kvôli tejto zostave.

Členovia nemeckého projektu The Hi-Fly Orchestra mali na piatkovú noc po celom pracovnom týždni obdivuhodnú chuť hýbať sa a v dobrej kondícii podávať ešte lepšie výkony, ale závidieť sa im dali hlavne skvelé muzikantské schopnosti. Tesne po Bártovi u nich síce niekomu mohol chýbať silný magnetizujúci vokál, ale nato by sa zas našiel iný, ktorý by namietal, že ide predsa o čosi ako „tanečný džez“ a pri pohľade na veľmi spokojne sa natriasajúcich ľudí by ďalšie protiargumenty boli zbytočné.

Keby trojica mladých mužov z rakúskeho projektu Cidequa začala takých desať rokov dozadu, možno by sme dnes popri Kruderovi s Dorfmeistrom vedeli promptne vytasiť z rukáva aj ďalšie veľké meno od susedov. Ich príjemné, vysoko počúvateľné „niečo“ s odkazmi na trip–hop, jazz, hip-hop a iné takto aspoň nachytalo niekoľkých nových vďačných obdivovateľov, ktorých, dostať trochu slušnejší čas, mohlo byť ešte viac než bolo.

Krásna Nina Hynes s krásnym chlapom a na Slovensku formujúcou sa sekciou verných obdivovateľov je naživo tak svojsky expresívna, že by, ako aktuálne dočasná Berlínčanka, mohla niekedy skočiť na olovrant ku Cornerovcom a na tému javiskových koncertných foriem si s nimi inšpiratívne povymieňať skúseností. Svojím zvláštnym druhom blízkosti, podfarbeným skoro až rozkošnou bezprostrednosťou, dokázala zmenšiť aj tú fyzickú vzdialenosť od ľudí a vyžehliť chvíľami prapodivné výčiny automatického bubeníka, ktoré ju a jej partnera sprevádzali. Okrem toho šarmantnou slovenčinou komunikovala nielen z pódia, ale aj pod ním, počas spontánneho trkotania s fanúšikmi po koncerte.           

Dídžejské sety festivalu, to boli dve rôzne podoby diskotéky, takej skoro echt a v dobrom zmysle slova, pritom vtipnej a invenčnej. Prvý deň presne podľa tohto zadania hrali sympatickí nemeckí páni z Boozoo Bajou. Headliner DJ Food sekal a rezal, rýchlo a bez debaty a pritom s múdrym odstupom a elegantnou ľahkosťou. Pomiešal starý Blur a ešte starší New Order, striedal štýly, na ktoré ste medzičasom možno aj zabudli. Asi najzábavnejšie (pre neho) a najdramatickejšie (pre účastníka) bolo čakanie na to, čo príde v nasledujúcom momente. Podľa nadšenej odozvy by mnohí takéhoto chlapíka mali určite radi za chrbtom v kuchyni ako spoločníka k rôznym monotónnym činnostiam v domácnosti.

Pokiaľ ide o domáce produkty, na akcii improvizovali viaceré známe tváre pod zastrešujúcim titulom Foolcut a nielen podľa slov gitaristu Hubináka mali v ten večer veľmi blízko k dobrému výkonu. Projekt Nu Folder so snovým hlasom speváčky vhodne zapadol a určite to nebolo iba zhodou časti svojho názvu s časťou titulu festivalu. Je jasné, že Sto múch v naživo verzii nemusia sadnúť každému. Ich koncertný program s podobou až starostlivo vybudovaného divadla, ktorým riskujú tak veľa, že im možno podvedome držíte palce, ale ľudia v Inchebe so všetkým zobrali a dobre sa bavili aj na tom, čo zatiaľ nerotovalo v rádiu. Kapela v rámci premyslenej nenudiacej dramaturgie zahrala tiež niekoľko pesničiek, ktoré nie sú na debutovom albume, mnohých pozitívne prekvapila a podľa celkového dojmu z ich vystúpenia môže svojskú kožu na nevyspytateľný trh pokojne nosiť ďalej.

Line-up, ktorému by sa zišlo niekoľko drobných presunov, vyvažovala mimoriadne sympatická, až nefestivalovo štedrá minutáž koncertov. Tá sa síce týkala aj prestávok na ozvučovanie, no tie zas veľmi príjemným spôsobom skracoval DJ Junior. V konečnom dôsledku teda nebolo nevyhnutné baviť sa o tom, či jednotlivé body programu zapadajú aspoň do predstavy o festivalovom žánri, dokonca ani zoširoka rozoberať, či sa niekomu páčili alebo naopak. Celkový dojem bol taký akurátny a ak sa niekto rozhodol nechať sa „len“ baviť, po tie dve noci nemusel do postele odchádzať nespokojný.

Foto: Filip Drábek