Nedeľný rock’n‘roll

Všetky dobré muzikály sú o revolúcii. Vlastne aj niektoré zlé. Asi preto, že jedine revolucionári si môžu dovoliť tancovať na uliciach bez toho, aby pôsobili nepatrične, či priamo trápne. A ešte o láske sú všetky dobré muzikály. Ale aj niektoré zlé. Takže ani v láske, ani v revolúcii tajomstvo dobrého muzikálu nebude. Tak kde? V príbehu, choreografii, hudbe, výprave, obsadení, réžii či strihu? Hádam.

V atmosfére, našepkáva mi muzikálový divák vo mne, divák, čo mu pri dobrých muzikáloch v kine prekážajú sedadlá, lebo by tancoval ozlomkrky, aj tancuje, vrtí sa v sedačke v rytmoch, kníše sa v ramenách a strúha grimasy, o ktorých si myslí, že sú zmyselné a že autenticky vyjadrujú vnútorné rozpoloženie.

Najradšej mám Moulin Rouge, potom All That Jazz, potom Kabaret a potom už je tam asi miesto pre toto tu, pre muzikál Hairspray, čo je remakom rovnomenného Hairsprayu z roku 1988. Nevidel som, spomínam ho len pre úplnosť.

Tracy je naplno plnoštíhla moletka a pubertiačka, dospievajúca na úsvite šesťdesiatych rokov minulého storočia. Rock už roluje nejaký ten rôčik, stal sa mainstreamom a modlou nastupujúcej generácie, ale ešte nezbúral všetky bariéry. Napríklad rasovú segregáciu nie. Čierni pubiši tancujú vedľa bielych, ale oddelení povrazom, v telke majú vlastnú čiernu verziu populárnej rock’n‘rollovej tanečnej show. Tracy to ešte nerieši, zatiaľ chce len tancovať. A začne, a ako! Po škole odkuká zopár lascívnych fígľov a gest afroamerickej spolužiackej komunity, oživí nimi svoj twist a ľaľa, tanečný zázrak je na svete. Tučné dievča, čo tancuje tak, že všetkým je celkom jedno, koľko váži. Prvý krokom je účasť v show, druhým riešenie sociálno-politického problému, ktorý Tracy začne škrieť v momente, keď si uvedomí, že čierni sú vlastne ako my, len inej farby.

Ak by bol Hairspray filmom, čo sa berie vážne, filmom, čo chce byť nedajbože kritickou výpoveďou o dobových problémoch, už by tu ležal dokopaný v kaluži krvi a sotva by vládla zatvoriť modrinami podliate oči. Lebo príbeh sám osebe si nezaslúži nič iné, len zhodiť. Šestáková sociálna agitka, navyše od človeka s nedostatkom zdravého rozumu. Ale také sú, možno až na All That Jazz, všetky muzikály. Mimo žánru blbé a prvoplánové; hlbokými a mnohovýznamovými sa stávajú až vďaka forme. Od muzikálu nikto nechce, aby cielene pomenovával bolesti sveta, ak sa tak náhodou stane, je to príjemný bonus, ale nič viac.

V Hairspray sa spieva a tancuje rock’n‘roll, už nie autentický, ale výrazne štylizovaný, vykalkulovaný na oko a efekt. To je najväčšia prednosť filmu, človeku sa totiž pri ňom naozaj chce tancovať, a to aj takému, ktorý sa za normálnych okolností tanca vyslovene bojí. Môže za to do posledného detailu vypiplaná choreografia podfarbená hudbou, pri ktorej sa nedá pokojne sedieť.

Hairspray je filmom o outsideroch, čo TO dokázali, vymanili sa z predsudkov a rozbalili vlastnú show. Aby podobné filmy fungovali, nechce to veľa, len si treba zachovať zmysel pre mieru, príliš sa nebabrať v zápletke a nestratiť rytmus, v ktorom sa príbeh člení na sled tanečných čísel pozliepaných vatou. Režisérovi a predovšetkým choreografovi Shankmanovi sa to všetko podarilo, body navyše získava za herecké obsadenie.

Nie preto, že Nikki Blonsky hrajúca Tracy je fyzicky krásny tučko, ale preto, že svoju hmotnosť nevníma ani ako problém, ani ako prekážku a ak, tak vo filme to nie je vidieť. Vedno s ňou si zahrali Michelle Pfeifferová, čo je tam za hlavnú mrchu, Queen Latifahová – hlavná aktivistka, Zac Efron – hlavný milovník, a takto by sme mohli pokračovať meno za menom naprieč celým castingom a k ničomu by to neviedlo, lebo že herecké obsadenie je typovo veľmi presné treba alebo napísať, alebo priamo vidieť.

Ťahákom a hviezdou, ktorá mala pomôcť film predať, je John Travolta v plnokrvnej ženskej úlohe Tracynej matky Edny. Ku cti mu slúži, že prekáža len minimálne a len minimálne vyrušuje strhávaním pozornosti na seba. Inak tú postavu mohol hrať ktokoľvek s nadváhou a darom sebairónie. Takže nie, Travolta nie je hlavnou hviezdou, len film ozvláštňuje a príjemne prekvapí tým, ako sa nesnaží prekvapovať. Hairspray má však inú hviezdu v pozadí: Christophera Walkena ako Tracynho chápajúceho otca, muža mnohých košieľ a mnohých kravát, čím bizarnejšia kombinácia, tým lepšie. Walken je vo filme ako kameň, na ktorom sa dá postaviť akokoľvek absurdný vedľajší motív. Velikánska škoda, že netancuje.

Na druhej strane, kto niekedy videl klip Fatboya Slima Weapon of Choice, nemôže sa Shankmanovi čudovať, že Walkenovi nedovolil ani zavrtieť zadkom. Lebo ak by to Walken v Hairspray naozaj rozbalil, jeho scény by možno boli úžasné, ale film ako celok by nestál za nič. S hrajúcim, ale netancujúcim Walkenom je výborný. Zábavný, vtipný, roztancovaný, skvelý. Naozaj škoda, že sa nepremieta v kinách bez sedadiel. Hneď by som si šiel trsnúť znova a veru asi aj pôjdem.

Hairspray, Hairspray. USA 2007, kino, 117 min.

Réžia: Adam Shankman
Scenár: Leslie Dixon na motívy pôvodného scenára Johna Watersa a muzikálového libreta Marka O’Donnella
Kamera: Bojan Bazelli
Hudba: Marc Shaiman
Hrajú: Nikki Blonsky – Tracy Turnbladová, John Travolta – Edna Turnbladová, Armanda Bynesová – Penny Pingletonová, Christopher Walken – Wilbur Turnblad, Michelle Pfeifferová – Velma Von Tussleová, James Marsden – Corny Collins, Queen Latifahová – Maybelle, Brittany Snowová – Amber Von Tussleová, Zac Efron – Link Larkin, Elijah Kelley – Seaweed, Alison Janneyová – Prudy Pingletonová, Jerry Stiller – Mr. Pinky
Oficiálna stránka filmu: http://www.hairspraymovie.com/