Môj prvý bicykel

Toto je druhý text od autorky, ktorá sa uchádza o priazeň našich čitateľov v autorskej súťaži nazvanej Vyhraj svojho redaktora. Kvalitu príspevkov hodnotia výhradne čitatelia bodmi na konci článku. Text je uverejnený bez redakčných zásahov, bez štylistickej a jazykovej korektúry. 

Autor: Judita Straková

Určite sa vám už niekedy stalo, že ste si kúpili niečo len preto, že sa vám to páčilo. Akékoľvek rozumné argumenty proti kúpe vám prišli málo platné vo chvíli, keď ste si uvedomili krásu predmetu vašej túžby. Nemám síce k dispozícii potrebné štatistiky, ale myslím si, že podobné nákupné rozhodovanie je viac charakteristické pre ženy. Aj muži sa síce nechávajú radi očariť krásou, ale ženy podliehajú svojim inštinktom pri nakupovaní častejšie. Väčšinou potom vychádzajú z obchodu s pocitom, že uskutočnili kúpu storočia.

Moja prvá kúpa storočia sa spája s obchodným domom na Kamennom námestí. Kúpila som v ňom svoj prvý ponovembrový bicykel. Obchádzala som ho niekoľko týždňov. Naozaj sa mi páčil. Bol presne taký, aký v tom čase túžil vlastniť každý moderne zmýšľajúci človek. Aspoň ja som o tom bola presvedčená. Objekt mojej túžby mal dve kolesá, tri prevody (vzhľadom na rýchlo napredujúci vývoj už celkom málo), ale vyhliadla som si ho z iného dôvodu. Predstavovala som si, ako sa na ňom budem premávať po okolí nášho paneláku a ako mi ho bude závidieť každý, kto má aspoň štipku estetického cítenia. Vôbec ma netrápilo, či bude pohodlný, či bude dobre brzdiť alebo či bude prehadzovačka fungovať, ako má. Mnou vyhliadnutý bicykel mal pridanú hodnotu najvyššieho stupňa. Výrobok značky Eska bol oblepený nádhernými krikľavými nálepkami. Viem presne, prečo ma lákali krikľavé nálepky. V roku ´93 boli najmódnejšími farbami cyklámenová, papagájovo-zelená, neónovo-modrá, či kikiríkovo-žltá. Ak ste mali vtedy šušťákovú bundu v spomenutých farebných kombináciách, mohli ste sa považovať za človeka, ktorý pochytil čo-to z ducha doby. Ak ste však mali podobný bicykel, boli ste priam nadčasoví. Keďže vyhliadnutý dopravný prostriedok nebol ani príliš drahý, rodičia mi na neho prispeli. Presne si pamätám deň, keď som si ho odviezla z predajne. Cítila som, že sa začína niečo pekné, že si odteraz každý víkend oblečiem priliehavé cyklistické legíny, nasadnem na symbol svojho aktuálneho imidžu a vyberiem sa naprieč modernou Bratislavou. Z bicykla sa ale vykľul urputný nepriateľ. Prehadzovačka málokedy prehadzovala na prvýkrát, často sa mi nepodarilo prehodiť vôbec. Občasné vychádzky na ňom trvali síce minimálne hodinu, ale ďaleko som zriedkakedy došla, pretože ma zastavilo prvé strmšie stúpanie. Na jedinej cyklistickej túre, ktorú som na ňom absolvovala, som síce s radosťou skonštatovala, že farba nálepiek celkom pekne ladí s mojim oblečením, ale studňa mojich prchavých radostí sa tým aj vyčerpala. Po troch dňoch hrozných útrap, šplhania hore kopcom na najťažšom prevode a nekonečného brzdenia sa mi ozvalo ľavé koleno a začalo kričať o pomoc. Presvedčila som ho len niekoľkými dávkami ibuprofenu, že bude možno lepšie pokračovať, než zostať uviaznutá na ceste niekde medzi obcami s názvom Balatonboglár a Fonyód. Zoznam nekvalitných súčiastok ale zďaleka nekončil prehadzovačkou. Brzdy sa na piaty deň dali nazvať fungujúcimi už len s veľkou dávkou tolerancie a aj nadpriemerná dávka tolerancie mi bola málo nápomocná, keď som s hrôzou v očiach zastavila pár centimetrov pred nejakou prekážkou alebo nič netušiacim chodcom. Stávalo sa, že som dokonca musela kričať na kamarátov pedálujúcich vpredu, aby nebrzdili príliš prudko, lebo by som sa mohla ľahko ocitnúť zavesená na ich chrbte aj s predmetným módnym doplnkom. Napriek absolvovaniu týždňovej cyklotrasy som prišla domov živá a zdravá a rodičom som radšej zamlčala, čo som zistila o kvalitách nedávno kúpenej športovej potreby. Ako neplnoletá občanka novovzniknutého Slovenského štátu som nemala ani potuchy o právach spotrebiteľa a pojem "reklamácia" som si matne spájala s pohŕdavými predavačkami a nemožnosťou čokoľvek od nich vyhádať.

Paradoxne ten bicykel, ktorý som kupovala pre jeho krásu, som nakoniec predsa len používala hlavne na bicyklovanie. Na druhý som totiž nemala a na občasné výlety mi stačil, aj keď som na ňom pre istotu chodila už len po cyklistických chodníkoch. Ešte väčším paradoxom však je, že nálepky, kvôli ktorým som onen bicykel kúpila, po dvoch rokoch vyšli z módy. Čoskoro som si uvedomila, že sú nepredstaviteľne škaredé. Preto som ich pri prvej možnej príležitosti odstránila a zostal mi len ten bicykel, alebo inak povedané - hromada šrotu na dvoch kolesách.

Týmto na vás chcem apelovať, aby ste nepodliehali kráse na prvý pohľad. Pretože krása a kvalita sa síce nevylučujú, ale nie všetko, čo je škaredé, je nekvalitné a nie všetko, čo sa vám páči, skrýva v sebe aj skutočné hodnoty. Ak sa budete riadiť len zovňajškom vecí, ktoré si osvojíte, môže sa vám veľmi ľahko stať, že sa vám prestanú páčiť a vy budete nútení spolunažívať s ich holou podstatou. A stáť zoči-voči holej podstate vecí môže byť niekedy značne rozčarujúce.

Poznámka redakcie:
Tento text môžete ohodnotiť svojimi bodmi (bodovať môžu len prihlásení používatelia, 1 bod = 10 halierov). Všetky body sa budú kumulovať do jednej sumy, a tú v bodoch dostane autor, ktorého príspevok získa najvyšší počet bodov po odčítaní bodov záporných.
Ak chcete poslať do redakcie svoj súťažný text, mali by ste sa poponáhľať, do uzávierky súťaže, teda do 31. 8. 2007, už zostáva len týždeň!
Podmienky účasti a pravidlá súťaže nájdete tu.