Otvor svoje šikmé oči

V tom mužovi bolo čosi z otcov zakladateľov. Mal vízie, dokázal za nimi ísť, vydržať, nepoľavovať, skoro ráno vstávať, chodiť do práce aj v sobotu, zveľaďovať, rozširovať, plánovať, zarábať a investovať. Ešte počas štúdií založil s kamarátom malú firmu, zahŕňajúcu dvoch ľudí s funkciou prezident na vizitke a káblami a disketami v zamestnaneckej taške. Kamarát odišiel do zahraničia a teraz mal otec zakladateľ 35 rokov, spoločnosť s ručením obmedzeným s tridsiatimi podriadenými a pocit, že je toho na neho príliš veľa, že to už dlho nevydrží, že sa zblázni, zinfarktuje, utečie, alebo jednoducho umrie jedného pekného dňa uprostred porady priamo na drahom koženom kresle. Dvaja manažéri mu odišli a noví boli zatiaľ nezorientovaní a nepredvídateľní. Vliekol sa mu súdny spor s hajzlami, ktorí nezaplatili, čo mali zaplatiť, zahraničný partner poslal osemdesiatu piatu pripomienku k zmluve a o rozšírenie služieb, od ktorého si tak veľa sľuboval, nemal nikto záujem. Bol na všetko zúfalo sám a prvýkrát v živote od študentských čias mal pocit, že nadišiel čas všetko to zabaliť.

Kým zaparkoval pred vlastným domom, dvakrát obišiel celú štvrť, aby sa upokojil a nepodľahol pokušeniu vyventilovať sa ešte v predsieni a navrieskať na svoju ženu hneď po príchode pre nejakú hlúposť.

Už sa stmievalo, keď vošiel, vyzul si topánky a zhodil sako.

- Unavený? – spýtala sa ho žena.

- Ako vždy, - povedal on, pretože sa mu zdalo zbytočné vykladať jej o svojich pracovných problémoch. Do veci nevidela nikdy a teraz, keď bola doma s dvomi malými deťmi, sa jej obzor ešte viac zúžil. Nie že by sa mu zdala hlúpa, len nemal energiu na to, aby jej niečo vysvetľoval. Nie že by s ňou nechcel život zdieľať. Keby nebol taký prepracovaný, mal by čas milovať ju viac.

- Poď na chvíľu do záhrady, - povedala.

Postavili sa na vybetónovaný chodníček a hľadeli na bujnú zeleň strácajúcu sa v tme.

- Čo na to povieš? – spýtala sa.

- Pekné, - povedal on. Nevidel nič nové, nič, o čo by sa v odpovedi mohol oprieť.

- Začínam s japonským záhradníčením, - povedala ona. - Nechávam veci plynúť.

Kým sa spoločne prebojovali úskaliami rodinnej večere, kúpania detí a ich pacifikácie v detskej izbe so zhasnutým svetlom, vysvetlila mu žena filozofiu japonského záhradného architekta Masanobu Fukuoka. Spočíva v nezasahovaní, v ničnerobení. Žiadne postreky, žiadne vytrhávanie buriny, presádzanie a kopanie. Ak je záhrada založená správne, treba jej dať čas, aby rástla tak, ako jej to káže jej prirodzenosť.

- My Európania sme agresívni záhradníci, - povedala žena. - Stále sa do všetkého staráme. Presadzujeme svoju predstavu, znásilňujeme krásu prírody a nedovoľujeme sa jej rozvinúť v jej bohatosti, bujnosti a neusporiadanosti. Neposkytujeme jej čas, ani priestor na samoreguláciu. Treba mať pokoru a iba byť prítomní. Riešiť len nevyhnutné veci a inak nerobiť nič. Do nothing.

Otec zakladateľ sa zvalil na gauč, zapol televízor a otvoril si pivo, aby zvýšil svoje šance, že dnes v noci zaspí. Žena si prisadla a pokračovala:

- Poslala som tú filozofiu ďalej a povedala švagrinej, aby sa tak nebála o synovca a pustila ho študovať, keď tak chce, treba mu umožniť, aby rástol, ako potrebuje, veď dostal doma dobré základy, tak pri ňom už nemusí stáť na stráži a vytrhávať okolo neho každú burinu. Myslím, že sa to rovnako týka aj teba a tvojich starostí s firmou. Má zdravé korene a racionálnu štruktúru, venoval si jej mnoho rokov, musíš veriť, že to dobre dopadne, že máš zamestnancov, klientov a systém, ktoré vydržia aj momentálny nápor vetra. Chápeš, ako to myslím?

- To je dobre, že tomu tak veríš, hoci tomu nerozumieš, - chcel jej povedať otec zakladateľ, ale akosi nevládal, lebo sa už plavil na druhý breh, do zeme zasľúbenej, krajiny ľahkých driemot hraničiacej s ríšou hlbokého spánku. Cítil ešte, ako mu jeho nevyrozprávaná a komunikačne nesaturovaná manželka prehodila cez nohy deku a už sa mu mohlo začať snívať, ako príde do práce so šikmými japonskými očami a celkom stoicky počká, kým sa nováčikovia zaučia a zorientujú, kým vyhrá súdny spor, po stodvadsiatom kole pripomienok podpíše zmluvu, kým klienti prídu na to, že objednať si nové služby sa oplatí, kým k veľkému stolu priložia nové kožené kreslo a on bude mať spoločníka, na ktorého sa bude vedieť spoľahnúť.

Od okraja gauča ho do rána seklo v krku, ale aj tak šiel do práce s úsmevom. Prekročil pri bránke krtinec a pár burín, pohľadom zavadil o iskrivú žltú kvetov, bujne prevísajúcich cez plot a pocítil zrazu zvláštnu úľavu vyplývajúcu z prostého vedomia existencie aj iných možností než tých, s ktorými počítal ešte včera. To je ten nečakaný prínos Japoncov a manželiek.