Stojí, alebo nestojí za to?

Viem, že tu primárne riešite najmä rôzne zaujímavé, ale aj banálne sexuálne problémy, ja Vám však chcem opísať problém, ktorý sa týka môjho vzťahu po citovej stránke. Žijem s priateľom momentálne 8 mesiacov. Začali sme spolu žiť takmer hneď, bolo to preto, lebo sme už predtým spolu chodili, a aj keď sme sa rozišli, boli sme v kontakte a ja som ho stále milovala. Keď sme spolu opäť začali, brali sme to, myslím, obaja, že to už bude asi nafurt. Mali sme rôzne spoločné plány a podobne. Žije a žilo sa nám spolu v jednom malom bytíku myslím že krásne, len som na niečo medzičasom prišla.

Pred pár mesiacmi (po Veľkej noci) šiel priateľ aj s kamarátmi do Prahy na koncert. Hovoril mi, že sa stretne aj s dávnou priateľkou z detstva. Trošku som vyzvedala – možno to vyzeralo žiarlivo, ako sa s ňou dostal opäť do kontaktu, a či pôjdu len na kávu. Povedal mi, že po koncerte budú spať s kamarátmi na nejakom intráku či kde. Keď sa vrátil, cez jeho kamaráta som nadobudla dojem, ako keby v tej Prahe spali na inom mieste. Tak som mu pozrela do mobilu a tam sa mi to len potvrdilo. Spal v byte tej kamarátky. Neprezradila som mu to, len som sa ho viackrát vypytovala, že kde to spal a pod. Stále len klamal, že s kamarátmi. Po nejakom čase som to už nevydržala a priznala som sa, že som mu to videla v mobile. Veľmi sa ospravedlňoval, že ho to veľmi mrzí, že nechcel, aby som si niečo myslela, lebo vraj medzi nimi naozaj nič nebolo, a on si myslel, že by mi to strašne prekážalo. Vtedy som mu povedala, že radšej budem vedieť, že tam spal, len nech mi už neklame.

Stalo sa to ale opäť. Priateľ chodí pravidelne 2 x do týždňa na basket. Chodí tam rád a keď som ho niekedy chcela aj presvedčiť, že nech namiesto toho ideme spolu do posilňovne alebo podobne, tak vždy nakoniec išiel a spoločne že pôjdeme na druhý deň. Nepoznám jeho spoluhráčov z basketu osobne. V poslednom čase sa mi zdalo, že už nie je taký prítulný a láskyplný. Viem, že sa to nerobí, ale tou pražskou záležitosťou sa vytvoril medzi nami akýsi druh nedôvery.

Tak som mu znova nabehla buď do mobilu (ale to už mazal, to mi je jasné), ale aj do mailovej pošty. Firemnej. My si vymeníme maily tak maximálne 2-3-krát. S ňou si vypisoval do aleluja. Najprv také relatívne kamarátske reči, ale potom aj také, či pôjdu spolu na víno alebo na večeru, a keď išla niekam mimo, tak že mu bude chýbať. Baba však evidentne ani len netuší, že priateľ má frajerku a že s ňou žije. Ako som si to tak pravidelne kontrolovala, začali sa stretávať aj mimo basketbalu. To som už nezvládala, tak som sa ho vypytovala vždy, kde bol. Vždy si vymyslel niečo iné, vždy zaklamal. Tento týždeň sa s ňou stretol dokonca každý deň. Bola som z toho v šoku, tak som mu to v stredu vyhodila na oči, s kým sa to stretáva a ako to, že mi opäť klamal, a čo sa stalo s ním. Hej, hovoril mi, že s ňou nič nemá, priznal však, že ona nevie, že existujem, a vraj mu chýba nejaký drive v našom vzťahu, len ho nevedel nejako presne zadefinovať. Veľmi sa trápim, lebo ho stále ľúbim a neviem si predstaviť, že budem bez neho, len ako sme teraz dva dni bez seba, tak som aj sklamaná, lebo nepíše mi nič také, že ho to mrzí a že nech mu chýbam, veľmi krátke a informatívne SMS.

A ešte perlička, ako som mu povedala, že viem o tom z jeho mailu, tak nakoniec sa mi priznal, že už pár dní vedel, že mu do toho mailu chodím, pozeral si logy. Čo myslíte, je to normálne? Ja som sa trýznila a on naďalej používal mail, aby s ňou komunikoval. Viem, že tento mail môže pôsobiť nejako rozhádzane alebo čo, ale prosím, ak z neho niečo vyčítate, poraďte mi. Aké je zmýšľanie chlapa v takej situácii? Stojí, alebo nestojí za to? Ja ho milujem. Ďakujem vopred.
Zuka, 26

Podľa môjho názoru sú tu dve možnosti. Buď Vás Váš priateľ považuje za takú handru, že mu absolútne nezáleží na tom, čo cítite, alebo sa Vás chce zbaviť, no keďže je mäkkýš a nemá gule na to, aby Vám dal kopačky, vytvára Vám ideálne príležitosti, aby ste začali mať plné zuby jeho notorického klamárstva a dali mu kopačky sama. On sa potom nebude musieť cítiť ako podlý zmrd a óbersviňa, ale ako obeť.
„Rozišla sa so mnou,“ bude hovoriť všade. „Jej chorobná žiarlivosť zničila náš krásny vzťah.“
Útechu mu poskytne buď tamtá „pražská“ priateľka, alebo nejaká iná.

On skrátka testuje, koľko vydržíte, lenže Vy ste priam splachovacia, pretože – ako uvádzate – ho milujete, takže vydržíte všetko, aj keby Vám pľul do tváre, a to mu musí liezť dosť na nervy. O takú slepú lásku predsa nestojí žiadny muž, to mi verte, a je to vôbec otázka, či ešte z Vašej strany ide o lásku. Mám skôr pocit, že ste od neho citovo závislá ako narkomanka, že ste naňho nalepená a zavesená, a keby na to prišlo, budete bozkávať aj ruku, ktorá Vám občas jednu vylepí. Len preto, lebo sa bojíte prázdnoty, ktorá na čas príde po ňom. Bojíte sa byť sama, a tak Vám čokoľvek pripadá znesiteľnejšie, ako ostať bez neho.

Chcete radu? Tu je! Splňte mu jeho tajné želanie. Kopnite ho do zadku, osloboďte jeho i seba a skúste to bez neho a ináč. Bolesť bude silná, ale prebolí. Musíte to vydržať, nedvíhať jeho telefonáty, neodpovedať na esemesky. Ten človek za to naozaj nestojí.
Myslím, že takéto rozuzlenie bude predstavovať ten správny „drive“, ktorý mu vo vašom vzťahu chýbal.

Poznámka autora:
Toto nie je odborná poradňa. Nie som ani sexuológ, ani gynekológ, ani psychológ či psychiater, ani sa na to nehrám. Neposkytujem individuálne rady, som platený iba za napĺňanie tejto rubriky. Svoje otázky môžete napísať sem. Niektoré vaše príspevky gramaticky i štylisticky upravujem, aby dávali zmysel. Podstatne mi uľahčíte život, ak vo svojom príspevku použijete diakritiku.