Iný humus

Každý je iný. Každý to chápe. Každý to chápe ináč. Ak je niekto schopný akceptovať inú farbu trička, nemusí byť schopný akceptovať iný spôsob myslenia, konania, žitia. Ja, samozrejme, viem, že môj spôsob všetkého je najlepší. A chápem, že aj váš spôsob je najlepší. Chápem, že nechápete, prečo svoj spôsob považujem za lepší. Chápem, že ma chcete presvedčiť, aby som si zvolila lepší spôsob. Nechápem, že ste schopní tým presviedčaním zabiť celý svoj život. Hrabete sa v cudzom humuse, pritom keby ste sa čičrali vo vlastnom, možno by vám niečo pekné vyklíčilo. Ale je to váš život, premárnite si ho, čím chcete.

Keď už si teda hnojíme tie svoje humusy, tak si ich aj zjedzme. Hummus, ten pravý s dvojitým m, sa pripravuje z cícera, strukoviny, ktorá pred 150 rokmi bola v móde aj u nás. Ak nám cícer nechutí, a rozoznáme ho aj umne zmixovaný a zakrytý kilami korenia, jasné, mami!, prichádza na rad kreativita moderných kuchárov, ktorí za hummus vydávajú čokoľvek podivnej farby pastovej konzistencie, azda okrem zubnej pasty. V dobe výkonných mixérov pripravíme humus prakticky z čohokoľvek, ak sa chceme pridržiavať pôvodnej myšlienky, zvolíme strukovinu, najlepšie vopred pripravenú, aby sme ju nemuseli tri hodiny variť, rozumej z konzervy.

Na iný humus potrebujeme:

veľkú cibuľu
hlavičku cesnaku
trošku oleja
strednú konzervu červenej fazule v jemnom náleve
najmenšiu konzervu paradajkového pretlaku
voňavé koreniny – škoricu, rascu, koriander, zázvor čerstvý alebo sušený
jednu limetu
soľ a korenie

Nasekáme len tak bársako cibuľu a cesnak, osmažíme ich na troche oleja. Prihodíme konzervu červenej fazule aj s nálevom a pridávame koreniny. Nemusia byť uvedené, stačia také, aké máme radi alebo aké máme doma, ale musia byť voňavé. Nebojíme sa pridať za pol lyžičky sušených, čerstvého sekaného zázvoru aj veľkú lyžicu, chceme predsa napodobniť výrazné orientálne chute. Zmes dôkladne prehrejeme spolu s korením a necháme vychladnúť na teplotu, ktorá neroztaví mixér.

Limetu dôkladne umyjeme a vyšúchame v horúcej vode pomocou kefy alebo špongie, aby sme sa zbavili chemického postreku, ale nie kôry. Najprv bokom nastrúhame kôru, potom limetu prekrojíme a vytlačíme z nej šťavu rovno do fazuľového hrnca. Kto zvolí opačný postup, potrebuje dve limety.

Vychladnutú fazuľovú zmes čudnej konzistencie zmixujeme na zmes pastovej konzistencie a posypeme limetovou kôrou.

Ako hummus, aj humus podávame v miske, aby bol naberaný inými potravinami – mäsom, chlebom pita, zeleninou – a dopravovaný vlastnou pravou rukou do úst.